[PS 2.11] Pretože však dokonalá Slnečná planéta môže pri mimoriadnej priestorovosti prijať neobyčajne veľké množstvo ľudských bytostí, nesmiete sa tiež vôbec diviť tomu, ak vám poviem, že ľudia na Slnku tvoria dohromady tisíckrát väčší objem než všetci ľudia planét, mesiacov a komét okolo Slnka krúžiacich dokopy; a to síce aj vtedy, keby telesný priestorový objem jedného slnečného človeka nebol o nič väčší, než objem človeka na vašom zemskom telese.

[PS 2.12] Teraz budeme skoro tam, kde chceme byť: len musíme najskôr ešte vedieť, z čoho vlastne pozostáva hmota samotného slnečného telesa a potom tiež súhrnný život jeho ľudí.

[PS 2.13] Hmota slnečného telesa je vlastne, čo do zovňajšku, trochu pevnejšie udržiavaný duševný orgán, v ktorom sú držaní nespočetní duchovia akoby v miernej väzbe. Na slnečnom telese bolo totiž z milosti Mojej lásky stvorené ešte druhé, pevnejšie substanciálne telo, ktoré je veľmi dobre spôsobilé pre prijatie týchto duchov zviazaných v slnečnej hmote. Keď je teraz toto telo alebo skorej skutočný slnečný človek splodený aktom vôle nejakého predošlého človeka, je tiež ihneď duch tohto takto splodeného človeka prijatý ku ďalšej skúške slobody. Po tomto prijatí, ktoré sa vždy deje ihneď po plodení, je tu potom slnečný človek tiež už dokonale živý. Potom sa mu oznámia podmienky Mojej vôle a sú mu ukázané jeho vlastné dokonalosti vôle, pomocou ktorých vlastní v sebe skutočnú tvorivú silu, a nepotrebuje nič iné než len pevne a určite chcieť, a slnečná pôda mu tiež dá to, čo chce.

[PS 2.14] Práve pri tejto dokonalosti vôle sa však oznámi slnečnému človeku tiež poriadok Mojej vôle, a zároveň sankcionovaný (schválený) príkaz k tomu, že s tvorivou dokonalosťou svojej vôle nemá nijako jednať proti večnému poriadku Mojej vôle. Že pri takomto veľmi slobodnom usporiadaní vôle nastávajú tiež veľmi mnohé neusporiadané protivenstvá voči Mojej vôli, to môže každý bezpečne prijať; pretože čím je vôľa slobodnejšia a nenasmerovaná, tým ľahšie a voľnejšie je tiež možné prestúpiť zákonité hranice Mojej vôle.

[PS 3.1] Čo sa však teraz stáva s tými, ktorí tu nedbali na Zákon poriadku Mojej vôle? – Títo opúšťajú potom svoje telá a vchádzajú do iného a síce do prvého vnútorného Slnka, kde sú opäť náležite pripravení prijať telo, a to s plným vedomím svojho skoršieho bytia, aby tým zbadali, že tento stav je zaiste trestom za to, že jednali proti živému zákonu Mojej vôle. Napokon však majú i tu svoju úplnú mocnú slobodnú vôľu, a môžu konať ako predtým. Ak tu opäť vystúpia z Môjho poriadku, potom prídu opäť do ešte vnútornejšieho slnka, a pri podobných pokračujúcich priestupkoch proti Môjmu poriadku prídu až do najvnútornejšieho slnka, ktoré je zároveň tiež najhmotnejším a najpevnejším.

[PS 3.2] Tí, ktorí sa pripoja do poriadku, stúpajú potom opäť ku vyššej dokonalosti. V opačnom prípade sú tu však vzatí do pevnej väzby a sú vyvrhnutí objemovo zo slnečného tela do šíreho priestoru planét a komét.

[PS 3.3] Pri tejto príležitosti môžete len pozrieť naspäť na „Muchu”. Tu ihneď uvidíte, aký to má časom následok pre tieto vyvrhnuté duchovné potencie. Mnohokrát sa pravdaže stáva, že keď sa tieto prvé planetárne počiatky ako ešte dosť dobre neupevnené duchovné potencie následkom ponechaného im vedomia obrátia ku poriadku, bývajú pri svojom obrátení Slnkom prijaté pre ďalšie zdokonalenie. V opačnom prípade sú však odkázané ku nesmierne dlho trvajúcemu neusporiadanému blúdeniu komét, pri čom sú nútené vstúpiť do súdeného poriadku nejakej planéty, alebo dokonca do mesiaca.

[PS 3.5] Ale ako v opačnom prípade môžete byť tiež ich rodičmi, to asi nebude zaťažko uhádnuť. Hovorím vám: Môžete nimi byť z dvojakého dôvodu. Jeden dôvod je tento: Keď snáď vaše deti skoro zomrú, tu nastáva prípad, že takí duchovia, ak sú lepšieho druhu a v sebe poddajnej vôle, vracajú sa najskôr naspäť, tak ako ste predtým počuli, že mnohé (zo Slnka) vyvrhnuté zväzky duchov, ak majú poddajnú vôľu, bývajú vo forme počiatočnej kométy opäť prijaté Slnkom, bez toho, aby museli prekonávať úplnú planetárnu, tvrdú skúšku zrelosti.

[PS 3.6] V tomto prípade ste už za prvé rodičmi týchto skoro sa k Slnku navracajúcich detí. Za druhé môžete však ešte byť v omnoho dokonalejšom zmysle rodičmi všetkého solárneho (na Slnku sa nachádzajúceho) ľudstva, a to síce vtedy, ak môžete povedať s Pavlom: „Teraz už nežijem ja, ale Kristus žije vo mne!” –

[PS 3.7] Hľa, teraz vám bude tento zdanlivý rozpor iste jasný a budete môcť z neho tiež tým dokonalejšie spoznať, čo to znamená: „Otče náš, ktorý bývaš na nebesiach, posväť sa Tvoje meno a staň sa Tvoja vôľa!” – Pretože kdekoľvek sa plní Otcova vôľa, alebo i keď je tu len prevládajúca náklonnosť pre plnenie vôle, potom nie je potrebná u hrubohmotnej planetárnej bytosti plná zrelosť, aby sa vrátila do ríše pravého života, alebo aby v duchu hovorila: „Príď Tvoje kráľovstvo!”

[PS 3.8] Ak len trochu popremýšľate o tom, čo bolo doposiaľ povedané, nebudete už vidieť bezúčelnosť v tom, keď uvidíte padať zo stromov množstvo kvetov a nedozretých plodov. Ak chcete vedieť, prečo a kam učiňte len jediný pohľad na Slnko; to vám ihneď povie, prečo a kam; planéta nepotrebuje vždy hmotne úplne dozrieť, aby sa duchovne vrátila opäť tam, odkiaľ vyšla. Aké sú tu ďalej pomery v našej dokonalej slnečnej planéte, uvidíme čoskoro.

[PS 3.9] Tu je však potrebné položiť otázku, ktorá znie takto: „Čože sa však potom deje s onými duchmi Slnka, ktorí sa, používajúc svoju dokonalú slobodnú vôľu, chovali tak, že ich vôľa bola vždy v súlade s Mojou vôľou? – A je mnoho takých dokonalých duchov v Slnku, ktorým netreba prekonávať nejakú ďalšiu degradáciu, aby sa potom opäť od nejakého spodnejšieho stupňa namáhavo prepracúvali k dokonalosti?”

[PS 3.11] Keď títo duchovia z predošlého slnka ešte tak prežiarení a rozžhavení prídu do tohto pracentrálneho slnka, nepripadajú si tu nijako inak, než akoby boli celkom temní a úplne bez svetla. Preto sú tu opäť vedení od stupňa k stupňu a vládnucimi tam duchmi sú opäť tak presvetlení, že sa tým stávajú spôsobilými stúpať opäť ku ešte hlbšiemu a takmer nekonečne väčšiemu centrálnemu slnku. Toto slnko je zároveň poslednou hmotnou prípravnou školou pre vlastné nebo, ktoré je tu pravlasťou všetkých dokonalých duchov. Avšak v tomto poslednom a zároveň tiež najväčšom ústrednom slnku jedného obalového glóbusu je veľmi mnoho stupňov, ktorými musia duchovia obdarení éterickými telami prejsť, než sa stanú spôsobilými, aby boli prijatí do duchovného slnečného sveta, ktorý sa nazýva nebo. Toto je teda nemnohými slovami naznačená cesta pre dokonalých duchov v Slnku.

[PS 3.12] Keby sa však niekto opýtal: Prečo taká ďalekosiahla cesta? Potom je tiež už naporúdzi odpoveď; pretože takí duchovia prekonávajú totiž túto cestu degradatívne (zostupne krok za krokom) od posledne spomenutého, najvnútornejšieho, najväčšieho centrálneho slnka a na každom takom slnečnom stupni prijímajú do seba viac a viac hmotného. A práve z toho dôvodu musia teraz túto cestu prekonať znovu naspäť, aby na nej od stupňa k stupňu odložili hmotu do posledného atómu, a stali sa spôsobilými prísť opäť do pravého, najčistejšieho, nebeského slnečného sveta pre všetky večnosti večností.

[PS 3.14] Na túto otázku nemožno odpovedať ani áno, ani nie, - keby sme žiadali na to ihneď všeobecnú odpoveď; - ale pritom to záleží na troch okolnostiach: Deti a takí ľudia, ktorí po odumretí na Zemi potrebujú ešte ďalšie čistenie, musia konať túto cestu bez všetkého; rovnako tak i väčšinou takí veľkí učení muži sveta, v ktorých väzí veľmi mnoho ješitnosti a sebeckej pýchy, musia túto cestu konať a mnohokrát začínajúc od tejto Zeme, ešte cestu omnoho zdĺhavejšiu, pretože musia najprv ešte prekonať očistnú prípravnú školu na rôznych iných planétach, skôr než sa ešte len dostanú na Slnko.

[PS 3.16] Avšak ľudia, ktorí najmä na tejto Zemi prešli do čistej lásky ku Mne, a z tejto lásky odložili všetko svetské a hmotné a nechceli nič iného než jedine Mňa, skrátili si tým nadmieru silne onú ďalekú cestu; pretože oni sú v pravde Moje deti a v pravde Moji bratia a sestry a prídu teda po pre nich radostnom odložení tohto hmotného tela úplne ku Mne a to vo všetkej láske ku Mne priamo do najvrchnejšieho neba, kde prebývam osobne Ja sám.

[PS 3.17] Pozrite, toto je teda rozdiel, ktorý sa tu vyskytuje u duchov najmä tejto Zemskej planéty po odložení tela. Niečo podobného, i keď omnoho zriedkavejšie, sa môže tiež stať s obyvateľmi planéty Jupiteru, ako ešte trochu zriedkavejšie, s obyvateľmi planéty Saturnu, Uránu a ešte onej tretej neznámej planéty. Avšak zo žiadnej z týchto menovaných planét neprídu duchovia snáď ihneď do najvyššieho neba, ale len do prvého neba múdrosti.

[PS 3.18] Teraz sú nám tiež tieto cesty oznámené a my teraz môžeme, pretože sú nám oznámené tieto vonkajšie pomery Slnka, prikročiť ku vnútornému zariadeniu Slnka a k nazeraniu na jeho nádhery; uzriete tu veci, ktoré vám ešte nikdy ani neprišli na myseľ. – Aby však toto nazeranie nebolo príliš skoro prerušené, ponecháme si toto všetko pre budúce oznámenie. A takto to teda bude pre dnešok dobré!

[PS 4.2] Čo je teda tento svetelný obal z hľadiska prirodzeného? Tento svetelný obal je vlastne atmosférickým vzdušným obalom okolo vlastnej slnečnej planéty a leskne sa tak silno len na najkrajnejšom povrchu; smerom ku samotnej planéte sa však stáva stále tmavším a to tak, že sa možno dívať z vlastnej slnečnej planéty skrze tento obal svetelnej látky práve tak nerušene do voľného svetového priestoru, ako z hociktorej inej planéty. A práve tento svetelný obal, skrze ktorý sa nemožno dívať zo žiadnej planéty na vlastné slnečné teleso, je zo slnečnej planéty samotnej nanajvýš priehľadný.

[PS 4.3] Tu sa asi nutne spýtate: Ako je to možné, že z vlastnej Slnečnej planéty sa možno nerušene dívať cez túto najintenzívnejšiu masu svetla do nekonečných diaľav, zatiaľ čo je úplnou nemožnosťou práve skrze túto svetelnú masu dívať sa zvonka na vlastnú planétu vnútri?