5. Ó Slnko, Slnko, ty nositeľka najhlbšej zázračnej veľkosti, / ktorá si ešte nikdy nezmerala najväčšieho stvoreného anjelského ducha! / Pozri tam dolu na tretiu dcéru, Tvoju malú Zem, / tam na chudobných pastvinách pasú sa chudobné stáda; / chcem preto z prebohatých hlbín tvojho svetla / dať len jedinú kvapku odkvapnúť dolu k onej dcére!

6. A iba táto kvapka tu dobre bohate postačí, / aby ňou všetky detičky tvojej dcéry mali čo piť / v najposilňujúcejších dúškoch po všetky veky vekov, / a nemuseli sa preto viac hádať o živú vodu. / Ó pozrite, ako táto matka dňa nakláňa svoju svietiacu hlavu, / a Mne tým čo najposlušnejšie prejavuje túto starú vernosť! –