Help

jakob-lorber.cc

Kapitola 1 Prirodzene Slnko

1. kapitola – Slnko ako súhrn planetárnych svetov. Všeobecne o pôde a raste rastlín.

(8. augusta 1842 od 15:15 do 17:15 hod.)

1. Nebude tu potrebné, ako inokedy pri popise inej hviezdy, bližšie určovať stanovisko tejto svietiacej hviezdy, pretože to ona zaiste činí každý deň až príliš zrejme. Preto si najprv položíme a vyriešime otázku: Čo je Slnko? – Po vyriešení tejto otázky bude možné všetko ľahko usporiadať a iste obdivuhodne jasne vyložiť; a preto si ešte raz kladieme túto otázku a pýtame sa: Čo je Slnko?

2. Slnko je vzhľadom k planétam krúžiacim okolo neho síce stálica; ale samo sebou je len dokonalou planétou, pretože tak ako krúži Zem so svojim Mesiacom práve okolo tohto Slnka, taktiež ono sa pohybuje so všetkými, okolo neho krúžiacimi planétami, okolo vám už známeho centrálneho slnečného telesa, po ceste, ktorá však pravdaže trvá trochu dlhšie, než cesta Zeme okolo Slnka; pretože Slnko potrebuje pre vykonanie tejto veľkej dráhy takmer 28 000 pozemských rokov.

3. Vedeli by sme teda, že Slnko nie je len púhym Slnkom, ale že je skôr dokonalou planétou, ktorá tu vzhľadom k svojej veľkosti ako svetového telesa je oblievaná pomerne väčším množstvom svetla, než každá omnoho menšia planéta okolo neho krúžiaca.

4. Ak je však samotné Slnko dokonalou planétou, potom tiež musí celkom iste obsahovať v najdokonalejšej miere všetky ony planetárne súčasti, ktoré sa vyskytujú vo veľmi zmenšených potenciách na všetkých ostatných menších, obiehajúcich ho planétach. A tak sa musí nachádzať v Slnku vo veľkej dokonalosti to, čo sa v omnoho menšej forme a teda aj omnoho nedokonalejšie vyskytuje na planétach Merkúre, Venuši, Zemi a jej Mesiaci, na Marse, na štyroch malých partikulárnych (dielčích) planétach: Pallas, Juno, Ceres a Vesta, na Jupiteri a jeho štyroch mesiacoch, na Saturne a jeho prsteňoch a siedmich mesiacoch, na Uráne a jeho piatich mesiacoch a na jednej, ešte vzdialenejšej planéte a jej troch mesiacoch a konečne na všetkých tých asi 12 000 miliónoch kométach, ktoré sa v nesmiernych vzdialenostiach pohybujú okolo tohto Slnka.

5. Alebo stručnejšie povedané: Dokonalá planéta Slnko je prirodzene dokonalým súhrnom všetkých jeho svetových detí; alebo: na tejto dokonalej planéte sa vyskytuje i z prirodzeného hľadiska živo dokonalejšie všetko to, čo sa vyskytuje na ktorejkoľvek planéte, mesiaci a kométe. – Pre lepšie porozumenie pripojíme ihneď niekoľko príkladov.

6. Pôda vašej planéty je mŕtva, tvrdá, kamenistá a nie je schopná bez slnečného svetla niečo splodiť. Naproti tomu pôda Slnka je jemná a hebká, nie je kamenistá ani piesčitá, ale je taká mäkká, ako mäso človeka. Alebo, aby ste tomu ešte lepšie rozumeli, je takmer všade taká pružná, že by sa nikto, kto by snáď na ňu spadol, nijako bolestivo neporanil, pretože by tu spadol práve tak, ako na vankúš naplnený vzduchom. Táto pôda však nie je pri tejto vlastnosti azda taká tuhá, ako u vás tzv. gumené elastikum (kaučuk), ale je celkom kyprá a nie je teda pružná vcelku, ale len vo svojich najjemnejších čiastkach, ktoré sú samy sebou všetky šešuľkami, naplnenými pravým životným éterom.

7. Niečo podobné je síce tiež u pôdy vašej planéty; lenže tieto šešuľky sú samé príliš krehké a pri náraze alebo pri páde sa nepoddávajú, ale sa tým iba pevnejšie stlačia k sebe; a ak ležia počas mnohých rokov nerušene vedľa seba a nad sebou navrstvené, uchvacujú sa konečne tak tvrdošijne, že sa potom následkom tohto vzájomného uchvacovania stávajú celkom kameňom a v tomto stave potom tiež samozrejme kladú ešte tvrdošijnejší odpor než prv, kedy ešte ležali jedna nad druhou oddelene a uvoľnenejšie; a z toho dôvodu musí potom byť aj vegetácia na planéte omnoho chudobnejšia, než na dokonalej slnečnej planéte.

Kapitola 1 Náhľad v mobile Impresum