10. kapitola – Stredný pás Slnka. Krajina a obyvatelia v nej. Výbuch slnečnej napuchliny.

(19. augusta 1842 od 15:30 do 18:15 hod.)

1. Obytný pruh či skôr slnečný pás na oboch stranách rovníka má v priemere niečo vyše 20 000 míľ obytnej šírky. Tento pás je zároveň tiež najobývanejšou časťou celého Slnka a každý po ňom môže všade cestovať a jazdiť. Pôda tohto pásu je všade mäkká ako vankúš; preto si nikto, i keď spadne na zem, nemôže ani v najmenšom ublížiť.

2. Južne a severne od tohto pásu sú však nanajvýš neobvyklé, nepretržité a väčšinou neprekročiteľne vysoké pohoria, ktoré sa tu a tam ťahajú tiež cez šírku rovníka v miernejších, ľahko schodných a prekročiteľných vyvýšeninách. Avšak na južnej alebo severnej hranici rovníkového pásu sú hory nezriedka sto až dvesto nemeckých míľ vysoké a väčšinou také príkre a pri tom akoby vyleštené hladké, že tam, kde začínajú príkre svahy, nie je nikto schopný postúpiť ani o stopu ďalej.

3. I keď však tu a tam zrázne svahy majú ešte taký sklon, že by bolo možné s veľkou námahou a ťažkosťou sa po nich vyšplhať, predsa len majú vysoké hory Slnka tú vlastnosť, že čím vyššie čnejú, tým viac sa tiež stávajú neznesiteľne bielo lesknúcimi. Príčina spočíva v tom, že čím vyššie sú steny takých hôr, tým prudšiemu tlaku slnečného vzduchu sú vystavené následkom otáčania Slnka, čím sa potom ich puzdierka obsahujúce duchovno (z ktorých je vlastne vytvorená všetka ich hmota) dostanú tiež do tým prudšie reagujúceho a rozšíriť sa chcejúceho chvenia, čo je potom, ako už viete, tiež príčinou zvláštneho, vždy ostrejším sa stávajúceho svietenia.