Help

jakob-lorber.cc

Kapitola 10 Prirodzene Slnko

3. I keď však tu a tam zrázne svahy majú ešte taký sklon, že by bolo možné s veľkou námahou a ťažkosťou sa po nich vyšplhať, predsa len majú vysoké hory Slnka tú vlastnosť, že čím vyššie čnejú, tým viac sa tiež stávajú neznesiteľne bielo lesknúcimi. Príčina spočíva v tom, že čím vyššie sú steny takých hôr, tým prudšiemu tlaku slnečného vzduchu sú vystavené následkom otáčania Slnka, čím sa potom ich puzdierka obsahujúce duchovno (z ktorých je vlastne vytvorená všetka ich hmota) dostanú tiež do tým prudšie reagujúceho a rozšíriť sa chcejúceho chvenia, čo je potom, ako už viete, tiež príčinou zvláštneho, vždy ostrejším sa stávajúceho svietenia.

4. Z tohto dôvodu sa potom aj tieto trebárs dostupné slnečné Himaláje a Chimborazá nechávajú na pokoji a slneční ľudia majú radosť z týchto hôr len vtedy, ak ich môžu zazrieť vo vzdialenosti podľa vášho počítania sto až tisíc míľ vzdialených zástupoch. Napriek tomu však sú predsa len nadmieru veľkými priateľmi miernych výšin a najživších hôr a bývajú väčšinou na nich; pretože veľké a ďaleko sa rozprestierajúce roviny nie sú totiž nikdy bezpečné pred prielomom, ktorý chceme pri tejto príležitosti, ako už bolo povedané, pozorovať s obyvateľmi Slnka.

5. Tu a tam sa na rozsiahlych rovinách rozprestierajú aj veľké jazerá, na ktoré sa slneční ľudia veľmi radi dívajú, avšak tiež sa práve nechcú priblížiť do ich príliš veľkej blízkosti, pretože tieto jazerá nepredvídateľne rady vystupujú a potom by obyvatelia nemohli dostatočne rýchlo uniknúť za nimi sa valiacim vlnám; pretože také jazero obsahuje mnohokrát viac vody než všetky moria na Zemi dohromady.

6. Avšak napriek tomu má mnoho tisíc miliónov ľudí, ktorí obývajú iba tento pás, ešte až nadmieru dosť miesta; pretože jediný taký chrbát pahorku so svojimi výbežkami má na Slnku nezriedka omnoho väčšiu plochu než u vás Ázia, Afrika a Európa dohromady. Preto sa tiež netreba vôbec starať o miesto pre slnečných ľudí. Okrem toho nemožno tiež vôbec prirovnať tieto slnečné pahorky ku vašim pozemským pahorkom; pretože sú beztak ešte päť až desať míľ vysoko nad rovinou, čo je desaťnásobná výška vašej najvyššej hory na Zemi. Preto i vyhliadka z takého pahorku je pre vaše pojmy skutočne nevýslovne nádherná; pretože nadmieru rozmanité zoskupenia hraničných hôr, veľkolepé obytné budovy ľudí, ktorí tu obývajú pahorky a veľká striedavá rozmanitosť vegetácie, ďaleko sa lesknúce jazerné zrkadlo, nespočetné rozmanité farby vecí a najmä nadmieru majestátne a veľkolepo založené učebné chrámy činia vyhliadku z takého pahorku tak nesmierne nádhernou, že je skutočne nad všetky vaše pojmové formy pre vás nepochopiteľne vznešená.

7. Nemusíme sa snáď k tomu ešte zmieňovať o vysokých, miernych a krásnych zvieratách na zemi a vo vzduchu, ktoré sú tu vo zvláštnej, rozmanitej kráse, aby sme vám tým trochu viac priblížili pred oči tiež to, čo oživuje túto krajinu.

8. Krátko a dobre, to teraz postačí, aby sme sa na jednom z týchto pahorkov pohodlne utáborili a aby sme tu boli s obyvateľmi Slnka prítomní jednému pre vás iste nesmierne veľkolepému prírodnému javu na Slnku. Aby ste však mohli túto obdivuhodnú scénu tým živšie pozorovať, vmiešame sa pri tejto príležitosti s otvorenými ušami medzi slnečných obyvateľov a vypočujeme si, čo si pri takej príležitosti rozprávajú.

9. Pozrite, tamto neďaleko veľkého chrámu, ktorého špicatá vyvýšená strecha spočíva na tisícoch bielo sa lesknúcich stĺpoch, stojí práve skupina asi sto ľudí oboch pohlaví. Pozrite, ako uprene hľadia dolu a prstami ukazujú na druhú stranu cez pahorok. Čo asi majú na zreteli? Nuž, to sa skoro ukáže.

10. Pozrite, už sme medzi nimi.

11. Tamto, vo veľkej vzdialenosti, uprostred veľkého jazera, začína sa zdvíhať kužeľovitý pahorok. Pozrite, ako viditeľne rastie! Teraz však nebudeme už ďalej hovoriť, ale iba počúvať, čo títo slneční ľudia hovoria a dívať sa, ako sa oni sami, keďže už sú oboznámení s podobnými zjavmi, pozerajú s vysoko užasnutými očami a chvejúcimi sa mysľami!

12. Pozerajte, tu je práve niekoľko učiteľov, ktorí pozorujú onen výjav. Dvaja predstavení sa spolu rozprávajú; A. hovorí: „Bratu, čo súdiš o tomto zjave? Čo myslíš, ako vysoko sa tentokrát napuchlina zdvihne až kým nevybuchne? Pozri, rastie s najväčšou prudkosťou!”

13. B. hovorí: „Bratu, teraz sa to ešte nedá určiť; pretože, ako vieš, ak k nej nepribudnú ešte vedľajšie napuchliny, čoskoro spôsobí nasledujúci výbuch. Avšak hľaď, práve pozorujem tvorenie sa nových, malých opuchlín, dvíhajúcich sa nad vodný povrch! A pozri tamto, za oným skôr pozorovaným kužeľom práve vidím ešte jeden objemnejší kužeľ, ktorý sa s veľkým chvatom dvíha nad skoršie pozorovaným kužeľom, – počuj bratu, tentokrát budeme musieť ísť na výšinu; pretože ak to takto pôjde ďalej, potom nám napuchlina, skôr než dospeje k výbuchu, zdvihne vodu až sem.”

14. Hovorí A.: „Áno, milý bratu, tentokrát by si mohol mať pravdu: pretože napuchlina silne rastie a stále sa ich niekoľko zdvíha z vody a doposiaľ ešte nebadám do červena žeravého vrcholu. Preto počujte všetci, milí bratia a sestry, odoberme sa len teraz čo najrýchlejšie na najbližší, za nami ležiaci vyšší pahorok, na ktorom je zriadený hlavný učebný chrám.”

15. Teraz pozerajte, všetci čo najrýchlejšie opúšťajú toto miesto a ponáhľajú sa ako vetrom hnaní späť na značne vyšší pahorok.

16. Teraz už dosiahli zmieneného chrámu a my s nimi. Teraz ich teda budeme tiež ďalej počúvať.

17. A. hovorí : „Bratu, čo myslíš, bude bezpečné vyčkávať tu na prielom? Prevalí sa výhradne do výšky, alebo či nepozoruješ, že sa prvý pozorovaný kužeľ nakláňa ku nášmu stanovisku?”

18. B. hovorí: „Bratu, máš pravdu! Snáď nám veľký Boh teraz oznámi správny útek, inak sme stratení so všetkým, čo tu zdobí tieto miesta.”

19. Pozrite, po tejto poznámke padnú všetci chvejúc sa na zem a prosia veľkého Boha o zľutovanie a osvietenie svojich učiteľov a vodcov, aby ich priviedli na miesto, kde by bolo bezpečné prečkať túto kalamitu.

20. Pozrite, A. sa opäť zdvíha a s ním B. Hovorí A.: „Bratu! Vďaka, večná vďaka veľkému Bohu! Pretože pozri nahor naspäť na tretí pahorok! Pri tamtom malom chráme, ktorý sa skladá len zo 77 stĺpov, stojí už strážny anjelský duch zo svetlejšej sféry. Preto sa tam rýchlo poponáhľajme; pretože ledva čo k nemu dôjdeme, bude aj celá tá veľká napuchlina už úplne blízko k výbuchu! Lebo hľa, ako prudko sa všetky tie kužele dvíhajú, a ako sa ich obvod neustále viac a viac rozširuje! Tie sú už blízkou predzvesťou strašného výbuchu!”

21. Pozrite, všetci sa zdvíhajú a ponáhľajú tam, kde im onen ochranný duch ukazuje bezpečné miesto. Pozrite, ako sa držia za ruky, a druh ťahá druha aby nezostal pozadu alebo neomdlel! Nuž pozrite, už sú takmer pri cieli a my s nimi; ešte kratučkú chvíľu a miesto bude dosiahnuté.

22. „Sme tu,” hovorí A. „večná chvála, večná veleba a vďaka veľkému všemohúcemu Ochrancovi, ktorý nás toľkokrát zachránil! A ty, náš šľachetný ochranný duch, ak je to vôľa veľkého Boha, potom zostaň po dobu hrôzy u nás a pomôž nám tešiť slabých.”

23. B. hovorí: „Áno, teraz a navždy staň sa jedine všemohúca vôľa veľkého Boha!”

24. Tretí pristúpi a hovorí: „Bratia, pozrite dolu na naše prvé stanovisko, ako je obmývané najmocnejšími vodnými vlnami a sotva je ešte vidieť chrámovú strechu!”

25. Štvrtý pristúpi a ukazujúc so zdvihnutou rukou nahor hovorí: „Pozrite bratia, pre všemohúceho Boha: tá napuchlina prečnievajúca nad najvyššie hory dostáva už rozžeravené vetvy a ešte tisíce ich vystreľujú za nimi!”

26. A A. hovorí: „Buďte pokojní bratia! Pretože sme zachránení. Napuchlina naberá iný smer; nakláňa sa od nás. A nič pustošivého nás nepostihne, ak sa roztrhne.”

27. B. hovorí: „Dajte teraz pozor! Už sa celý kužeľ rozpaľuje do červena a z ohnivých vetiev šľahajú milióny a milióny bleskov. Aká vysoká je teraz už tá napuchlina? Dosiahla už žeravého povrchu svetlého ovzdušia?”

28. Tu k nim pristúpi ochranný duch a prikazuje im, aby sa položili na zem a prstami sa pridržali na ušiach. Pretože napuchlina sa už dvíha nad povrch žeravého vzduchu a okamžite nastane výbuch.

29. Teraz pozerajte, všetci zmĺknu a ležia s pridržanými ušami chvejúc sa na zemi. Teraz však aj vy načúvajte a pozrite sa tamto na červeno rozžeravený, napuchnutý kužeľ, majúci niekoľko tisíc míľ v priemere. Pozrite, teraz sa trhá! Nasleduje rachot rozmetajúci zem; hory sa najmocnejšie zachvievajú a z každej výšiny vyrážajú pri tom záchveve milióny najmocnejších bleskov, z ktorých každý je sprevádzaný neslýchaným hrmením.

30. Pozrite tam, ako sa teraz steny pozvoľne zatemňujú a mocne kŕčovito sebou trhajú! Ale pozrite sem dolu, niekoľko vedľajších kužeľov ešte neprasklo. Pozrite sa tamto – viac na pravú stranu smerom na juh; je tam ešte jeden kužeľ, ktorý pukne v nížine. Dajte len pozor, až sa jeho vrchol rozvetví, do biela rozžeraví a šľahajúcimi bleskami celkom oživí, potom sa roztrhne. Len ešte malé strpenie a ihneď uvidíte veľkolepé divadlo! Teraz sa pozrite tam, – teraz sa trhá!

31. Pozrite, aké masy sa viac než bleskurýchlo rútia zo široko roztvorenej priepasti! Čo sú tieto masy? Vy ich už poznáte; sú to nové výplody pre nové svetové telesá skladajúce sa zo zaostalých duchov, ktorí neobstáli v skúške slobody!

32. Pozrite tamto do veľkých diaľok, ako tu opäť množstvo väčších a menších svetelných gulí padá naspäť do rozsiahlych vodných plôch. Pozdvihnite však tiež oči od Slnka do nekonečného priestoru a pozrite, ako je tiež viditeľná obloha križovaná všetkými smermi takzvaným padaním hviezd. A pozrite ešte ďalej, ako sa zo širokého, mnohé planéty zahrňujúceho kráteru zdvíhajú nesmierne stĺpy dymu a mrakov valiacich sa s najväčšou rýchlosťou do ďalekých planetárnych oblastí!

33. A pozrite, ako sa veľký kráter stále viac a viac zužuje – a opäť spoločne klesá dolu do hĺbky. –

34. Pozrite tiež, ako sa naša spoločnosť začína zdvíhať opäť zo zeme a vzdáva Mi hlasnú chválu za zachovanie a taký šťastný výbuch, tejto zriedkavo takej veľkej napuchliny!

35. Nuž pozrite, takto vyzerá taký výbuch. Lenže jeho vzrast a zmiznutie trvá pravdaže dlhšie, a rovnako tak i všetky tu uvedené výjavy. Pretože sme toto uvideli, pohovoríme si o tom nabudúce s obyvateľmi Slnka ešte trochu podrobnejšie a vôbec sa bližšie zoznámime s ľuďmi tohto pásu. A tak to pre dnešok opäť dobre postačí!

Kapitola 10 Náhľad v mobile Impresum