Kapitola 12 | Prirodzene Slnko |
11. Za veľkého jasotu sa spoločnosť zdvíha a so zopnutými rukami pozerá nahor. A stále bližšie a bližšie šľahajú nadol blesky a stále prudšími a prudšími sa stávajú hromy. Celá spoločnosť teraz po určitý čas mlčky pozoruje trilióny bleskov, ktoré neprestajne šľahajú všetkými smermi z napuchliny, ktorá sa ešte stále rozprestiera niekoľko tisíc míľ ďaleko. |
Kapitola 12 | Náhľad v mobile Impresum |