9. Iba A. a B. zostávajú stáť vzpriamení a pozorujú napuchlinu a zároveň výkyvy časomeru stojaceho neďaleko chrámu. Práve objavuje B. plný radosti nad prvou brázdou brázdu druhú a ukazuje to A. hovoriac: „Bratu, čo myslíš, nie je to druhá brázda?” A A. hovorí: „Áno, bratu, ty si celkom dobre pozoroval, je to významná brázda. Ale pozri sa tamto, pod onou prvou brázdou tvorí sa opäť jedna a hľa, tam ešte ďalej nad tvojou druhou objavenou brázdou opäť jedna! Všemohúcemu, veľkému Bohu buď všetka česť a chvála! Veľká napuchlina sa rýchlo zosúva. Síce ešte stále nevidím žiaden okraj; ale myslím si, že bude skoro viditeľný.”