32. kapitola – Bohoslužba a uzatváranie manželstva na prvom páre vedľajších pásov.

(20. septembra 1842 od 16:15 do 18:30 hod.)

1. Čo sa týka náboženstva, nevyskytuje sa nikde na oboch týchto pásoch žiaden ceremoniálny, alebo istým spôsobom navonok viditeľný náboženský kult; lebo obyvatelia týchto pásov sú toho najúhlavnejšími nepriateľmi, pretože podľa ich nanajvýš poriadku primeraných a uvážených zásad, nemožno spojiť niečo vonkajšie hmotné s najčistejším duchovnom práve tak, ako číslo dva s číslom sedem.

2. Z tohto dôvodu neuvidí na týchto pásoch nikto nič, čo by mu zvonku vzaté mohlo dať nejaký podnet k niečomu vyššiemu. Aj z tohto dôvodu u nich nejestvuje žiaden takzvaný sviatočný alebo sobotný čas.

3. A takisto z rovnakého dôvodu nemajú títo obyvatelia tiež vôbec ani ten ani onen spôsob merania času a preto neurčujú nikdy čas. Lebo hovoria: Určovanie času je v rukách najvyššieho Ducha, človek však nemá merať to, k čomu mu najvyšší Boh nedal merítko. A ďalej hovoria: Náš Svet rozprestrel pred nami veľký Staviteľ svetov a rovinami dal každému pokyn, aby ich meral. Ale pre (časové) trvanie neustanovil nikde merítko; preto ho tiež človek nemá svojvoľne rozrezávať. Dal nám síce merítko, a toto merítko je každému vlastný život. Ďalej ešte použil veľké merítko na rozsiahly nebeský šiator; podľa tohto merítka sa pohybujú ďaleké svety a tiež náš vlastný Svet sa riadi vo svojom behu týmto veľkým merítkom. Ale ani pre toto,ani pre ono merítko, nám nedal do ruky kružidlo, aby sme ho mohli deliť a merať.

4. Z tohto dôvodu sa teda obyvatelia tohto pásu vôbec nestarajú o čas. U mnohých toto zachádza tak ďaleko, že ani nevedia, ktoré z ich detí je staršie. Vek tam určujú podľa zrelosti ducha, tu a tam aj podľa váhy tela.

5. Že potom z tohto dôvodu nie je o nejakej sobote ani reči, spoznáte ľahko z toho, čo bolo práve uvedené.

6. V čom teda spočíva náboženstvo, ak podľa zovňajšku nevidíme nikde ničoho, čo by sa naň podobalo? – U týchto obyvateľov je všetko, čo robia, ponímané podľa ich zásad, bohoslužbou. Pre túto bohoslužbu majú nasledujúcu zásadu, ktorej ich mudrci učia všetkých ľudí týchto pásov: My sme sa nestali sami sebou, ale sila najvyššej Božej múdrosti nás takto utvorila a dala na túto pôdu. Práve táto sila nás stále udržuje a usmerňuje a my sme neprestajne v jej najvyššej najmúdrejšej Ruke. Keď nás však táto sila takto utvorila a neustále nás udržuje a vedie a vždy na nás dobre pamätá, ako a kedy by sme mali konať diela, bez toho, aby sme pri každom našom kroku na to nespomenuli, že my ich musíme a tiež vždy chceme konať len k službám Toho, Ktorý nás neprestajne vybavuje so všemožnou energiou.

7. Preto nemá nikto nikdy myslieť na to, ako by konal niečo pre seba, ale čokoľvek koná, nech koná pre Toho, Ktorý ho vybavil a neprestajne vybavuje energiou. Múdrosť a presné jednanie podľa nej je pravou bohoslužbou. Preto nech každý koná bezodkladne to, čo spoznal v poriadku svojej múdrosti ako poriadku dokonale primerané. A tak chceme vždy slúžiť Tomu, v Ktorého najvyššej múdrosti je položený ako základ úmysel, že nám vytýčil také ciele, prostredníctvom ktorých máme podľa poznaného poriadku činiť zadosť práve tomuto Jeho nanajvýš dokonalému úmyslu.

8. Preto máme slúžiť Bohu s každým nádychom pľúc. A každý z našich krokov má byť dobre odmeraný a dobre uvážený. Lebo zo všetkého spoznávame, že Boh je v Sebe Samom najdokonalejší poriadok.

9. Kto teda vo všetkom konaní činí zadosť tomuto poriadku, ten slúži Bohu, kto ale tento poriadok ľahkomyseľne prestupuje, nemajúc na zreteli mieru svojich krokov a mieru svojich rúk, ten sa podobá nezmyselnému plodu, ktorý by chcel vlákna svojich koreňov vyrážať do vzduchu, vetvy však do zeme. Také vetvy síce časom vyženú korene z pôdy; ale korene obrátené do vzduchu sa nepremenia na vetvy a neprinesú užitočné plody.

10. Ako však ten, kto je ešte dieťaťom, činí len malé kroky a svojimi nohami nemôže ešte trafiť mieru, pretože nohy samotné nemajú ešte poriadnu mieru a pre správny pohyb sú ešte príliš slabé. Keď však dieťa dosiahlo úplnú zrelosť a vo všetkom sa stane mužným, potom aj jeho nohy nadobudli správnu mieru, s ktorou môže premeriavať veľké plochy, – tak musí aj každý človek začať so svojou vlastnou slabosťou a musí byť schopný seba samého viac a viac odmeriavať. – Ak našiel úplne svoju vlastnú mieru, potom tiež môže touto správne nájdenou mierou merať mieru božskú.

11. Miera je ale poriadok: skôr ako niekto nespozná svoj vlastný poriadok, nemôže tiež poznať najvyšší poriadok Boží. Ak však nespoznáva tento poriadok, tak je každé jeho počínanie márne; lebo ako by mohlo mať cenu nejaké konanie, keby bolo konané niekým, kto by nevedel, čo koná?

12. Preto by nemal nikto konať niečo, pre čo nemá mieru. Ak ale má správnu mieru, nech podľa toho činí; lebo správna miera je Boží poriadok, podľa ktorého je každý povolaný konať.

13. Pozrite, toto je vlastná hlavná zásada, čo sa týka náboženstva obyvateľov týchto pásov. Oni sú teda stálymi sluhami Božími a celé trvanie život je pre nich nepretržitou sobotou.

14. Z tohto dôvodu je tiež teda celá ich domácnosť a ich pohyb odmeraný. Pretože poznávajú Boha ako najvyšší Poriadok, nechcú sa tiež tomuto poriadku ničím protiviť.

15. Len jeden jediný akt by sme mohli považovať za istý druh náboženského obradu a to je akt manželského spojenia medzi dvoma manželmi. Ak sa teda chcú dvaja spojiť ako manželia, deje sa to nasledovne: Najprv si muž vyhľadá navonok dobre vyformovanú bytosť; a ak ju našiel, odoberie sa ihneď k rodičom tejto ženskej bytosti a povie Otcovi, ktorý býva pre tento účel vyzvaný, aby vyšiel z domu a predstúpil pred uchádzača: „Videl som tvár tvojej dcéry: zapáčila sa mi. Ak chceš, dovoľ mi skúšať poriadok jej srdca.”

16. A otec sa potom priblíži s odmeranými krokmi k uchádzačovi a povie: „Ukáž mi mieru tvojej nohy a mieru tvojej ruky; a ja ťa uvediem do svojho domu a ukážem ti celú mieru svojej dcéry.” Tu vystrie uchádzač svoje ruky a tiež, ako je to len možné, i svoje nohy. Otec potom zmeria ruky i nohy; a ak zistil dobrú mieru, zavedie uchádzača s dobre odmeranými krokmi do svojho príbytku a dá mu spoznať mieru svojej dcéry.

17. Ak teraz táto miera vyhovuje miere uchádzača, dá otec dcéru bez najmenšieho ďalšieho odkladu uchádzačovi. Ak ale miera nezodpovedá, potom uchádzač ihneď sám odstúpi; lebo miera dcéry bola voči jeho miere v nerovnom pomere.

18. Ak si ale uchádzač vzal pri dobrých pomeroch nevestu, tak ju potom okamžite odvedie mimo vám už známy okruh prísneho poriadku a čaká tu pritom na všetok prichádzajúci ľud takého domu.

19. Keď aj domáci ľudia prišli mimo prísny okruh, potom padnú všetci na zem a chvália veľkého Boha, že dal ženíchovi nájsť vhodnú nevestu. Po tejto chvále všetci opäť povstanú a otec vkladá na ženícha a nevestu ruky a hovorí im: „Boží poriadok vás priviedol byť spolu, v tomto poriadku zotrvávajte aj naďalej vždy a večne! A keď vám Božia múdrosť zaobstará potomkov, potom ich veďte do rovnakého poriadku, skrze ktorý ste sa sami stali poriadkom.”

20. Potom sa odoberú otec s domácim ľudom opäť do svojho príbytku; a ženích vedie svoju nevestu do príbytku svojich rodičov. Keď prišiel až ku okruhu poriadku, odoberajú sa ihneď jeho rodičia a súrodenci s otvorenou náručou k nemu a odvedú ženícha a nevestu do príbytku.

21. Aj tu vkladá otec ruky na ženícha a nevestu a hovorí nad nimi rovnaké slová, ktoré predtým hovoril otec k neveste. Potom sa Bohu vzdáva opäť chvála, po čom sa koná dobre usporiadaná hostina.

22. Po hostine sa uberá ženích s nevestou v sprievode svojich rodičov, ak ešte žijú, inak ale tiež s bratom a sestrou do kolégia, a síce do toho, do ktorého obvodu patrí taký obyvateľ krajiny. Tam obdrží tento nový svadobný pár od najvyššieho mudrca nové meno a tiež sa mu oznámi, kde si môže zriadiť nové vlastníctvo.

23. Novomanželia potom zostávajú, duchovne i navonok sa zabávajúc, tak dlho v kolégiu, dokým nie je múdrymi stavebníkmi takého kolégia dokončený obytný dom i s pozemkom. Potom sa novomanželia vybavia so všelijakými ovocnými halúzkami a v sprievode mudrcov sa odoberú do nového príbytku a bývajú potom kolégiom tak dlho zaopatrovaní stravou, dokým vlastná výsadba neprináša dostatok plodov, k čomu je obyčajné potrebný podľa vášho počítania času nanajvýš jeden rok.

24. Obaja rodičia alebo tiež súrodenci sa ale vracajú ihneď do svojho domova, hneď ako najvyšší mudrc prevzal novomanželov. V príbytkoch sa potom nenavštevujú ani deti, ani iní susedia; za to však častejšie v kolégiách, alebo na voľných priestranstvách pred obytnými domami a sú tu vždy v dobrej nálade, keď sa opäť stretnú.

25. Pozrite, tento obrad môže byť z istého hľadiska nazývaný jediným vonkajším viditeľným náboženským kultom, a to preto, že sa tu deje počínanie, majúce spočiatku za základ vonkajšiu mieru; lebo pri každom počínaní musia byť najprv preskúšané vnútorné myšlienky a pocity, skôr než sa prikročí k vonkajšiemu počínaniu, ktoré je však jednako väčšinou také, že závisí na vnútornej, duchovnej činnosti, než na činnosti rúk.

26. Mohli by ste tu síce ešte tiež vypočuť niečo o plodení detí a napokon o umieraní; ale pre tento duplikovaný akt vás odkazujem na prostredný pás Slnka. Z tohto hľadiska sa podobajú oba vedľajšie pásy úplne pásu strednému. A tak by sme teda poznali všetko pamätihodné, čo sa týka oboch týchto pásov a preto sa nabudúce ihneď obrátime ku obom susedným pásom. A tým je to pre dnešok dobré!