6. kapitola – Éterický ohraničujúci obal svetových telies a sústav, ich súhrn. Obalový glóbus.

(13. augusta 1842 od 15:00 do 17:45 hod.)

1. Keď sme teraz spoznali, odkiaľ dostávajú slncia svoje svetlo, a ako ho potom zas ďalej rozdávajú, mohlo by mnoho hĺbavých ľudí dospieť k nasledujúcemu a povedať: Z mojej strany nemám proti tejto hypotéze o slnečnom svetle vôbec nič, je prijateľná a dá sa pochopiť, ale musí byť len ukázané, odkiaľ teda zmienené hlavné centrálne slnko má svoje vlastné plamenné svetlo? Čo je vôbec svietenie týchto domnelých plameňov? Čím sú tieto plamene spôsobované? Čo je tu teda oným večným palivom, ktoré nemôže byť nikdy strávené tak intenzívne svietiacimi plameňmi?

2. Pozrite, to sú veľmi vhodné otázky. Avšak v pozadí väzí ešte jedna vhodnejšia otázka, ktorú by mohol niekto položiť povediac: Hoci sa celá tá vec zdá byť pravde veľmi podobná, predsa len však zostáva mimoriadne problematické, či tu možno skutočne predpokladať nejaký taký obalový glóbus a či v ňom skutočne horí nejaké také nesmierne centrálne slnko. Ak sa toto môže najprv dokázať, potom my prírodovedci a hvezdári túto vec prijmeme; avšak dokým nemôže byť taký dôkaz vykonaný, nemôžeme celú túto hypotézu o osvetľovaní považovať za nič iného, než za dobre vydarený a umelecký výplod básnickej fantázie.

3. Pozrite, tu máte pri tejto príležitosti takmer celkom doslovne námietky, s ktorými sa môžeme stretnúť na prirodzenej ceste. Aby sa však takí kritickí hĺbaví ľudia nemuseli ešte obracať azda na spisovateľa, aby si od neho vyprosili žiadané dôkazy, ale aby práve to, v čom je podľa ich mienky chyba, našli tiež už tu ako dokázané, budeme tomu všetkému ihneď dôsledne čeliť.

4. Čo sa týka obalového glóbusu, má tento nespočetné obdoby v každom najmenšom tvorovi, ako v planéte, v slnku a skrátka vo všetkom, na čo sa len pozriete. Kde je vec, ktorej nesmierne mnohé časti, z ktorých pozostáva, by neboli zvonka obklopené nejakým obalom, kôrou alebo kožou?

5. Pozorujte oko človeka alebo zvieraťa! Zodpovedá úplne obalovému glóbusu, kde je rovnako v jeho strede krištáľová pupila (zrenica), ktorá najprv najmä u mnohých zvierat má vlastné svetlo, a prijíma svetlo od rôznych predmetov takmer práve tak, ako akékoľvek slnko, pretože je vnútri obalu. Pozorujte potom (zvnútra) steny oka, ako ony všetky lúče, ktoré prijali cez krišťáľovú šošovku zvonka, podporované vlastným svetlom práve tejto krištáľovej šošovky, ihneď opäť vrhajú von do každej pomysliteľnej vzdialenosti. Pretože to musíme vedieť, že vy nevidíte predmety samy, ale len ich príslušné obrazy, tým že tieto sú prijaté zadnou čiernou zrkadlovou sietnicou cez krišťáľovú šošovku a ihneď po prijatí bývajú opäť úplne osvetlené vrhnuté mimo vás. Až potom vidíte predmety na tom mieste, kde sa v čase mimo vás v skutočnosti nachádzajú. Pretože keby ste chceli vidieť samotné predmety, nemohli by ste ich vidieť inak, než v ich skutočnej prirodzenej veľkosti, pri čom by ste potom pravdaže na mieste, kde teraz vidíte prašnú roztoč, videli slona, a duchovným zrakom dokonca veľkú bytosť.

6. Že však následkom oka typu obalového glóbusu vidíte všetky veci len v nanajvýš zmenšenom merítku, dokazuje viac než dostatočne už to, že všetky predmety, i veľmi malé, možno pod sklami mikroskopu neobyčajne zväčšiť, ktoré to zväčšovanie samotné nie je ničím iným, než postupným približovaním videného predmetu, alebo skôr jeho svetelného obrazu ku skutočnej veľkosti predmetu samotného.

7. Keby tomu tak nebolo, potom by tiež nebolo možné neočakávane objaviť na takom zväčšenom predmete niekoľko, áno, mnohokrát nespočetne mnoho úplne pravidelne vytvorených jeho častí, ktoré oko, ako také, nemôže nikdy objaviť. Spýtajte sa však seba samých, či taký objav (ako by mohli byť napríklad objavené celé masy nálevníkov a iných zvieratiek vo vodnej kvapke, veľkej sotva ako špendlíková hlavička, keby tam neboli?) – nedokazuje, že prosté oko sa rozhodne nedíva na predmety samotné, ale len spôsobom skôr uvedeným na ich mimoriadne zmenšené obrazy?

8. Kto je tu len trochu opravdivo prebudenejšieho ducha, musí tu takmer na prvý pohľad objaviť podobnosť medzi okom, planétou, Slnkom a podľa toho tiež medzi obalovým glóbusom.

9. A obdobou všetkého toho je tiež celý človek. Čo je v prirodzenom pohľade jeho srdce? Či nie je ono centrálnym slnkom celého tela? A všetky tie nespočetné nervy a vlákna – vedľajšie slncia? Atď. Vonkajšia koža obopína však ako obal celý živý organizmus. Mohol by však človek trvať bez tohto vonkajšieho obalu, ktorý je dobrou a celkom vhodnou ochranou pre celý životaschopný vnútorný organizmus tela človeka ako i každého zvieraťa? – Tak by sme mali opäť jeden primeraný obraz obalového glóbusu!

10. Pozorujte ďalej vtáčie vajce. Čím je? V najširšom zmysle obrazom celého obalového glóbusu, centrálneho slnka samotného, ako i vedľajšieho slnka, planéty a tak i každého ďalšieho samotného trvajúceho celého predmetu. Rovnako tak vy sami môžete pozorovať planétu a ak budete chcieť len trochu premýšľať, potom istotne ihneď spoznáte, že bez vonkajšieho ohradenia (obalu) nemožno nakoniec pomyslieť na celú planétu schopnú trvania. Pretože odoberte len jeden zovňajšok za druhým, potom tým budete nakoniec predsa len nútení odstrániť posledný bod planéty, pretože tiež tento bod samotný, pokiaľ je tu, musí mať pre svoje bytie nejaký vonkajší obal, ktorým sú i jeho časti uzavreté a udržované pohromade.

11. Krátko a dobre, všade, kdekoľvek sa prejavuje život, musí tu byť k tomuto prejavu života vhodný organizmus, ktorého časti sú usporiadané tak, že tu v najväčšom poriadku zasahuje jedno do druhého, a teda tiež jedna organická časť poháňa, ťahá a povzbudzuje časť druhú: práve tak ako v hodinách, kde jedno koliesko zasahuje do druhého, ťahá ho, poháňa a povzbudzuje.

12. Spôsobili by kolieska hodín tiež samy to, čo práve spôsobujú, keby ich hriadele nemali predovšetkým pevný vrchný a spodný rámec, akoby ohradenie, vnútri ktorého sú usporiadané alebo nasadené pre pohyb? Ak toto všetko je už tu, čo potom ešte chýba, aby sa kolieska poriadne pohybovali? – Chýba tu ešte centrálne slnko, a tým je v hodinách pero. Hodiny by teda nemohli byť, keby najprv všetky kolieska nemali ohradenie a potom žiadnu vnútornú hnaciu silu.

13. Tak je tomu i s organizmom tej najnepatrnejšej rastliny, ktorá najprv musí mať vonkajší obal, vnútri ktorého ešte len môže byť uložený vhodný organizmus, a to opäť činný z centra rastliny, kde oživujúca sila, podobne ako svetlo centrálneho slnka, pôsobí životodarne skrze celý organizmus až ku vonkajšiemu obalu, kde sa táto navonok pôsobiaca sila opäť sama uchvacuje a navracia sa k centru. Mohlo by sa toto snáď spôsobovať bez vonkajšieho obalu? Iste nie! Pretože bez nádoby nemožno priniesť ani kvapku vody do domu, ani nehovoriac o zachovaní organického života.

14. Musí teda byť tiež organizmus zvieraťa, ako i človeka ohradený vonkajším obalom, v ktorom ešte len potom môže byť organizmus usporiadaný a oživovaný z centrálneho bodu.

15. To isté platí o planéte; bez takého zariadenia by najprv nebola žiadna planéta mysliteľná, ešte menej však vybavená takými vlastnosťami, aby bola spôsobilá poskytovať zaopatrenie pre mnohonásobne utvorený život. – Ešte menej by tomu mohlo byť u Slnka, ktoré je centrálnym bodom celého planetárneho organizmu a preto musí mať rovnako niekoľkonásobné ohradenie, ako samo srdce v ľudskom tele, pretože jeho organizmus za účelom väčšieho pôsobenia musí byť omnoho rozmanitejší a dokonalejší, než organizmus nejakej inej planéty. A tak má teda tiež dokonca každá planetárna sústava so svojim slnkom uprostred svoju vlastnú éterickú ohradu, vnútri ktorej sa celá planetárna sústava pohybuje, žije a vzájomne sa priťahuje, poháňa a potvrdzuje.

16. Ešte viac to platí o najbližšom centrálnom slnku, okolo ktorého sa, so svojimi planétami pohybuje častokrát i mnoho miliónov menších sĺnk, a ktoré teda predstavujú už omnoho veľkolepejšie a rozmanitejšie pôsobenie organizmu, než je organizmus jedného menšieho slnka s jeho planétami. Pozrite, tiež všetky tieto milióny sĺnk majú pre seba svoju éterickú ohradu a z tohto dôvodu možno vidieť takéto slnečné oblasti medzi sebou veľmi vzdialené ako dosť ostro ohraničené hmloviny, čo by nebolo možné, keby taká slnečná oblasť nebola istým spôsobom obložená éterickou kožou; niečo podobné je tiež v ľudskom alebo zvieracom tele, kde každý jednotlivý nerv je obklopený vlastnou pokožkou, bez ktorej by nemohol trvať ani živo pôsobiť.

17. Vy viete, že také jednotlivé slnečné oblasti majú opäť centrálne teleso, okolo ktorého sa pohybujú a silou tohto centrálneho telesa živo pôsobia. Takéto slnečné oblasti majú teda tiež opäť v širšom zmysle rozsiahlejší vonkajší obal, alebo uzavretú éterickú kožu. Také telo slnečnej oblasti, to jest kde niekoľko, ba veľmi mnoho takých slnečných oblastí okolo jedného ešte väčšieho centrálneho telesa tvorí určitý slnečný vesmír, obopína opäť ešte väčšia éterická koža. A konečne takéto veľké telá slnečných vesmírov sa vo veľkom počte otáčajú okolo spoločného centrálneho bodu, totiž okolo skutočne samosvietiaceho centrálneho slnka a všetky sú spolu pod jednou všeobecnou nadmieru rozsiahlou ohradou alebo kožou živé čulé, živo pôsobiace. A to je potom práve obalový glóbus, alebo dokonalé, pre seba trvajúce slnečné telo.

18. Čo by sa zaiste stalo s týmto telom, keby mu niekto odňal túto úplne najnutnejšiu, vonkajšiu, éterickú vodnú kožu? S týmto veľkým slnečným telom a nakoniec teda tiež s každou jeho jednotlivou časťou by sa nestalo nič iné, než čo by sa mohlo stať za prvé s okom, keby sa mu odňala vonkajšia rohovka, alebo vajcu škrupina, alebo rastline všetka jej vonkajšia kôra, alebo zvieraciemu telu koža, alebo konečne planéte vonkajšia kôra. To isté by sa tiež stalo, ako bolo povedané, s celým slnečným telom, že by sa sčasti rozplynulo, sčasti do nekonečna rozptýlilo a nakoniec celkom vyhaslo a zaniklo. – Tým sme teda uviedli dôkaz, že taký obalový glóbus musí tu ako dokonalé slnečné teleso nutne byť a musí teda tiež mať vnútorné hnacie pero, srdce, alebo všeobecné centrálne slnko. A naši malicherne kritizujúci prírodovedci, nech teraz ešte učinia pokus, či túto teóriu môžu vyhlásiť za poeticky vydarenú hypotézu.

19. Zostáva nám teda len ešte dokázať svietenie a planúce horenie centrálneho slnka. Ak to budete mať, potom sa budeme môcť celkom pokojne a s veselou tvárou utáboriť na nivách a okolo sopiek nášho Slnka, a dívať sa tu pokojne na všetky tieto jeho nádhery a divy.