8. kapitola – Príčina a podstata slnečných škvŕn.

(17. augusta 1842 od 15:15 do 18:45 hod.)

1. Už častejšie ste pozorovali, že Slnko, väčšinou na svojom rovníku, ukazuje mnohokrát jednu alebo niekoľko sčasti väčších, sčasti menších škvŕn, okolo ktorých sa ozbrojenému oku ukazujú obrúbenia, akoby valy, za ktorými sa však na všetky strany rozširujú svetelné vlny, nazývané mnohými hvezdármi „fakle”. Medzi mnohými svetskými učencami bola už veľmi často nastolená otázka, čo asi sú tieto škvrny? A na túto otázku boli tiež dané mnohé hypotetické (domnelo múdre) odpovede, avšak medzi nimi nebola ešte nikdy žiadna úplne určitá.

2. Vy však tentokrát obdržíte celkom určitú odpoveď. Ale ako to urobíme, aby ste dostali práve o tomto zjave určitú odpoveď? Vy si pravdaže poviete: Najľahším spôsobom, pretože stačí, aby som vám len povedal, ako to je, a vy Mi úplne uveríte. To je zaiste pravda, avšak čo Ja tu hovorím, mohlo by sa predsa tiež raz dostať na oči svetskej učenosti. Uveria títo tiež tak bezprostredne tomu, čo by som vám tu chcel v tejto veci povedať? – Ó, kdežeby, tento druh ľudí nemá vieru; neverí ani tak celkom bezpodmienečne alebo od srdca, že som to Ja, alebo, že vôbec je Boh, ako Ho oznamuje zjavenie, ale nanajvýš tak, ako Ho vynachádza ich vysoko múdry rozum. Preto tiež, ako bolo povedané, by výlučnému rozprávaniu neuverili, ale vyhlásili by to všetko za výplod básnickej fantázie.

3. Preto sa tiež musíme postaviť na celkom iné nohy a pripraviť takým lišiakom celkom kuriózne železné oká, ktoré by nielenže mohli priškripnúť jednu nohu takého lišiaka, ale ktoré by takú chytrú bytosť ihneď uchopili za celé telo. Ale ako s tým začneme? Len malé strpenie: hneď to bude!

4. Keby ste nejakú guľu prevŕtali rovno cez stred, a túto guľu nasadili na hriadeľ a potom ju ponorili do vody a vo vode roztočili koleso tohto hriadeľa, a potom ju takto otáčajúcu vytiahli z vody, čo súdite, na ktorej časti povrchu odvrhne táto guľa najviac vodných kvapiek? Vy Mi odpoviete a poviete: Na tej časti povrchu, ktorá je najďalej od hriadeľa a preto otáčaním okolo hriadeľa vyvinie najväčšiu odstredivú silu.

5. Vezmite opäť dutú sklenenú guľu, ktorá má na oboch stranách otvory, takže možno rovnako celou guľou prestrčiť hriadeľ: uveďte ho do vodorovnej polohy, dajte do gule trochu vody a potom ňou otáčajte, kam sa asi odoberie voda pri otáčaní? Iste opäť tam, kde je najďalej od hriadeľa.

6. Tieto dva príklady postačia, aby učinili našu vec pokiaľ možno názornou. Slnko je, ako viete, rovnako guľa a to guľa s priemerom dvakrát stotisíc míľ. Táto guľa sa otáča asi za dvadsaťdeväť dní okolo svojej osy. Uvážte, aký rýchly tu musí byť pohyb na slnečnom rovníku, keď tu musí určitý bod v skôr uvedenej dobe 29 dní vykonať dráhu vyše 600 000 nemeckých míľ, čo činí sedemnásobnú vzdialenosť mesiaca od Zeme, a pre ktorú to dráhu by potreboval rýchly jazdec, keby mohol vo dne v noci uháňať, vyše sedemdesiat rokov.

7. Porovnajte teraz rýchlosť pohybu nejakého bodu na slnečnom rovníku a veľmi sa podivíte, ak z toho uvidíte, koľko nemeckých míľ prejde bod za jednu minútu. Ak však teraz vidíte veľkú rýchlosť takého pohybu, potom musíte tiež nutne prejasne vidieť veľkú odstredivú silu na rovníku.

8. Keď si však túto silu ujasníte, potom vás tiež upozorňujem na druhú sklenenú guľu, ako sa v nej tlačila voda pri otáčaní ku rovníku. Čo sa teda tiež bude diať z vnútra Slnka smerom k jeho rovníku? Nebudú sa tiež tu všetky trochu prchavejšie časti tlačiť pod rovník, kde budú mať následkom veľkej odstredivej sily snahu prelomiť najvrchnejšiu kôru Slnka a potom sa s najneuveriteľnejšou prudkosťou vrhu a rýchlosťou vzdialiť do nekonečna zo Slnka?

9. V predošlom oznámení ste počuli, čo je hmota (nech akéhokoľvek druhu) a aký je následok toho, ak je nejako príliš tiesnená, strkaná alebo udieraná. Nebýva tiež hmota pri tak nesmiernom nápore na rovník na tom či onom bode rovnako tak nesmierne tiesnená a nútená, ako je nesmierne silný a rýchly pohyb a tým tiež odstredivosť Slnka na rovníku?

10. Pozrite, teraz sú už železá nastražené: nie je potrebné už nič ďalšie, než lišiaka a môžete byť uistení, že neunikne tejto pasci.

11. Počuli ste hneď na začiatku, že pôda slnečnej planéty nie je taká tvrdá a drobivá, ako napríklad pôda vašej Zeme, ale, že je všade akoby pružná a to najmä smerom k rovníku. Ak však predpokladáme, že by tam bola pôda taká drobivá a teda tiež ľahko lámateľná, čo by potom nastalo následkom neobyčajne veľkej odstredivej sily najmä na rovníku Slnka? Nič iné, než že by tým mohli byť hory a a (slnečné) Zeme, kus za kusom s najväčšou prudkosťou odmrštené z povrchu Slnka do nekonečného priestoru. Pretože však slnečná pôda je taká vláčna, nie je to pravdaže možné a aj keby bol pohyb ešte raz taký rýchly, ako je.

12. Čo sa však napriek tomu môže stať, ak sa vytvoria pod povrchom Slnka v krajine rovníka následkom veľkej odstredivej sily návalom zvnútra spôsobom skôr už povedaným tu a tam mocné nakopenia a teda tiež istým spôsobom zatvrdliny, ktoré je možné považovať akoby za nemoc Slnka? Pretože pamätajte si dobre, že tiež svetové telesá môžu byť fyzicky nemocné. Tým sa nemôže stať nič iného, než že takéto zatvrdnuté nádory konečne svojim veľkým náporom a (práve týmto náporom) spôsobeným zapálením roztrhajú na tom či onom bode slnečnú hoci aj tuhú pôdu a potom sa s najväčšou prudkosťou vzdialia od povrchu Slnka, buď takmer nekonečne ďaleko alebo prinajmenšom tak ďaleko, ako vzdialené sú vám známe planéty od Slnka.

13. Pozrite, to je teda príčina potom nasledujúcich čiernych škvŕn. Pretože pri onom násilnom prielome sa roztrhne nielen kôra slnečnej planéty, ale i svetelný obal (koróna) tak, že potom na takom mieste nie je najprv spôsobilý odrážať prijaté svetlo od druhých sĺnk, a rovnako tak ani vysielať vlastné svetlo, ktoré sa na pružnej pôde Slnka neustále vyvíja, ak nie je táto pôda, teraz vám známym spôsobom, roztrhaná a teda pre vývoj vlastného svetla učinená nespôsobilou.

14. Tiež sme sa skôr zmienili, že tieto čierne škvrny na Slnku sa javia ozbrojenému oku olemované trochu menej temným valom. Čo je tento val?

15. Tento val nie je nič iného, než vyvrhnutím pružnej slnečnej pôdy, ktorá výbuchom takej zatvrdliny bola roztrhnutá a potom na všetkých stranách nadhodená v podobe lievikovitej steny, ktorá je hore užšia než dole. Ak chcete mať pre vznik takého valu okolo čiernej škvrny ešte jasnejší príklad, urobte z húževnatej zeme, keď má ešte náležitú poddajnosť, dutú pologuľu, prerazte potom z vnútra von nejakou tupou paličkou dieru, tak uvidíte ihneď na vonkajšej strane týmto prerazením nahodený val. Lenže tento val bude roztrhanejší, pretože taká hlina predsa nemá vo svojich častiach takú rovnomernú súdržnosť ako pôda Slnka.