Help

jakob-lorber.cc

Kapitola 8 Prirodzene Slnko

15. Tento val nie je nič iného, než vyvrhnutím pružnej slnečnej pôdy, ktorá výbuchom takej zatvrdliny bola roztrhnutá a potom na všetkých stranách nadhodená v podobe lievikovitej steny, ktorá je hore užšia než dole. Ak chcete mať pre vznik takého valu okolo čiernej škvrny ešte jasnejší príklad, urobte z húževnatej zeme, keď má ešte náležitú poddajnosť, dutú pologuľu, prerazte potom z vnútra von nejakou tupou paličkou dieru, tak uvidíte ihneď na vonkajšej strane týmto prerazením nahodený val. Lenže tento val bude roztrhanejší, pretože taká hlina predsa nemá vo svojich častiach takú rovnomernú súdržnosť ako pôda Slnka.

16. Že sa však tento val javí voči vlastnému čiernemu stredu predsa slabo osvetlený má svoj dôvod v tom, že časti takto roztrhané, i keď nie je nad nimi žiaden atmosférický lesknúci sa vzduch, predsa však vyvíjajú svojimi prudkými záchvevmi dostatočne vlastné svetlo, ktoré sa tu vyrovná svetlu Slnka. Tu môžete tiež vidieť, ako silne by Slnko svietilo svojim vlastným svetlom bez prispenia všeobecného svetla.

17. Ďalej sme ešte počuli, že sa nad týmito valmi tvoria akési vlny slnečného svetla alebo pochodne. Tieto vznikajú vlnením atmosférického lesknúceho sa vzduchu Slnka spôsobeným takým prielomom. Pretože jedna vlna sa tým zrkadlí vo svojej susednej vlne, čím sa potom lesk zosilňuje, zatiaľ čo brázdy vĺn sa musia javiť nutne slabo svietiace.

18. Nuž pozrite, doposiaľ som všetko opisoval nielen jasne, ale dokonca hmatateľne. Avšak Ja už vidím vopred niektorých učených lišiakov, ktorí nafukujú tváre a potom s náramne múdrym výzorom sa pýtajú hovoriac: „No dobre, tá vec sa dá počúvať, a na tejto hypotéze je mnoho; avšak autor ešte asi zabudol, že také slnečné škvrny opäť zanikajú a za tým účelom tiež postupne veľmi menia svoju podobu. Ako sa tu teraz autor so svojim nahodeným valom vytiahne zo slučky? Tiež sa mnohokrát práve na tomto vale pozorovali silno ozbrojeným okom neuveriteľne rýchle pohyby. Tento prípad by akiste mohol veľmi značne poškodiť alebo dokonca celkom znivočiť onen tu stene podobný nahromadený násyp nášho autora?!”

19. Ó nie, moji milí lišiaci. To je práve hlavná voda na náš mlyn. Pretože ráčte len trochu uvážiť, že sme už hneď od začiatku a až doposiaľ, a to z toho najlepšieho a dobre preukázaného dôvodu hovorili o pružnej pôde Slnka, ktorá po prielome už nezostane stále ako stena pevná ako pri kráteri sopky na Zemi, ale následkom pružnosti sa pozvoľne opäť sťahuje a ranu takým spôsobom opäť zahojí tak, ako sa rana, ktorá vznikla napríklad na vašom tele vredom, po vyhnisaní opäť zmenší a napokon úplne a celkom sa zahojí, že po nejakej dobe nemožno už objaviť ani stopu, z ktorej časti tela sa prevalil taký hnisajúci vred.

20. Ak teda tento val nie je pevný ako stena, ale len pružný, potom si možno nadmieru ľahko vysvetliť jeho rýchle a rozsiahle pohyby a zmeny práve z rovnakého dôvodu, ako jeho pozvoľné zmiznutie.

21. Nuž, nie je už žiadna námietka? – Pozrite, ešte jeden lišiak číha v pozadí. Tento lišiak meral svojimi matematickými nástrojmi niekoľko takých škvŕn a zistil, že mnohé sú také veľké, že by v ich čiernom priestore malo tridsať Zemí celkom ľahko vedľa seba miesto.

22. Čo tým chce povedať? Nechce tým povedať nič iné než: Ak taká škvrna vzniká spôsobom už popísaným, musela by sa najprv, ak sa taká škvrna nachádza na okraji Slnka viditeľnom zo Zeme, uvidieť na takto vyvrhnutom vale vyvýšenejšou, než tomu obyčajne býva, že takéto vyvýšenie vôbec nevidno.

23. Za druhé možno však ešte nadhodiť túto veľmi významnú otázku: Keď Slnko pri takýchto príležitostiach vrhá zo svojho vnútra práve také masy, kam tieto prichádzajú? A nezmenšujú také mocné straty objem Slnka? Pretože u najväčších slnečných škvŕn možno zaiste predpokladať, že kubický obsah takej vyvrhnutej masy je najmenej zaokrúhlene tisíc zemských telies. Ak teraz predpokladáme, že kubický objem Slnka je miliónkrát väčší než Zeme, potom by tisíc takých veľkých, za sebou nasledujúcich škvŕn Slnko nutne úplne strávilo.

24. Pozrite, tento lišiak má ostré zuby a ešte ostrejšie matematické oči! Avšak i tento lišiak uviazne v pasci. Pretože počítať tak dobre, ako dokážu títo lišiaci, dokážem zaiste tiež Ja, ak nie o poznanie lepšie. Nedám síce na veľmi kritickú otázku tohto ostrozubého a bystrého lišiaka ihneď vysvetľujúcu odpoveď, ale pri tejto príležitosti mu predložím na zodpovedanie len niekoľko malých otázok, a ak mi on zodpovie na ne, dám mu i Ja odpoveď na jeho otázku.

25. Koľkokrát je napríklad objem všetkého toho, čo dub počas roku odvrhne, obsiahnutý v dube samotnom a k tomu ešte v priebehu asi 200 rokov? Ak sa však každoročne tento dub zmeria, potom iste zistí, že sa tým tento strom nestal menším a chudším, ale stále hrubším, väčším a vyšším. Ako je to možné? Odpoveď znie: Stálou náhradou zo všetkých zdrojov potravy pre strom. Tak teda hovorím: Vstrč ten istý nos do Slnka a tu tiež zistíš, že sa to stratené dáva celkom dobre nahradzovať. Tak by sme vybavili aj túto námietku!

26. Čo sa tu však ešte týka oných nepatrných vyvýšenín pri veľkých slnečných škvrnách okraja nakopeného valu, nech sa namietajúci pokúsi raz pozrieť prostým okom zo vzdialenosti desiatich míľ na steblo trávy, čo predsa neznamená zďaleka toľko, ako keby chcel ozbrojeným okom takmer zo vzdialenosti 23 miliónov odhaliť vývrh, ktorý v najpresnejšom zmysle presahuje svetelný obal Slnka sotva o desaťtisícinu priemeru Slnka.

27. Ak namietajúci toto dobre uváži, bude mu tiež jasné, že táto vec môže byť celkom dobre taká, ako tu bolo vyložené, i keď tiež so svojimi brúsenými sklami nevidí práve žiadne babylonské veže nad okrajom Slnka. Okrem toho sa však časti valu, ktoré pri takom prielome snáď vyčnievajú nad slnečný svetelný obal, najvnútornejšou intenzitou lúčov práve tohto svetelného obalu viac než bleskurýchlo rozkladajú a iste sa rozplývajú navnivoč, následkom čoho potom namietajúci nemôže už nikdy výborne vidieť nejaké také chýbajúce prečnievanie okrajov.

28. Tým by sme boli so škvrnami tiež úplne hotoví. Nabudúce sa chceme sami pozrieť s obyvateľmi Slnka na miesto, kde sa deje taký prielom. A tak to na dnes dobre postačí!

Kapitola 8 Náhľad v mobile Impresum