[PS 4.7] Aby ste mohli celkom jasne pochopiť bezpodstatnosť tohto tvrdenia, uvediem vás na správnu cestu opäť príkladom. Predstavte si všelijaké sklenené guličky, z ktorých najmenšia nebude väčšia než najväčšie zrnko piesku : potom si predstavte opäť guličku tak veľkú, ako konopné semeno; inú opäť ako hrach a opäť ako lieskový orech a opäť inú ako pravý orech; inú ako prostredné jablko, inú opäť ako dvojnásobnú päsť; inú ako ľudskú hlavu; a takto postupne nahor až ku veľkosti kolesa priemeru siahy. Všetky tieto gule postavte na miesto osvetlené Slnkom a skúmajte potom odrážajúci sa obraz Slnka na každej z týchto rôzne veľkých sklenených gulí. Na najmenšej guličke uvidíte sotva trblietavú bodku trochu viac svietiacu, a iskrička tretej sa dotkne už mocnejšie vášho oka. Obraz Slnka na štvrtej guličke obdrží pre vaše oko už viditeľný priemer a nebudete sa už môcť príliš dlho naň dívať. Svetlo z ďalších guličiek sa stane ešte ostrejším a priemer zmenšeného slnečného obrazu bude omnoho viditeľnejší. Ak pri tomto pozorovaní postúpime až ku guli veľkosti ľudskej hlavy, bude mať už obraz Slnka priemer veľkej šošovky, a vy sa už nebudete schopní pozrieť naň voľným okom. Na poslednej a najväčšej guli bude však mať obraz Slnka už priemer palca, tu potom budete tým menej schopní pozrieť sa naň voľným okom.

[PS 4.8] A ako je tomu s prijímaním svetla zo Slnka u týchto sklenených guličiek, práve tak je tomu s rôznymi svetovými telesami. Ony stálice alebo vzdialenejšie Slnká, ktoré vidíme z vašej Zeme iba ako trblietajúce sa bodky, najmä tie z nich, ktoré na vašej Zemi poznáte ako stálice prvej, druhej a tretej veľkosti, javia sa obyvateľom Jupitera už také veľké, ako u vás strieborná dvadsať, desať a päť grajciarová minca. A prečo?

[PS 9.8] Veľkosť slnečných ľudí je rovnako veľmi rôzna. Pod rovníkom alebo skôr v krajine rovníkovej bývajú najmenší slneční ľudia, ktorí nie sú omnoho väčší než veľmi veľký muž u vás na Zemi. Títo ľudia majú takmer všetci bielu farbu a sú teda najkrajší na celej slnečnej planéte. Okolo slnečných pólov bývajú však ľudia najväčší, farby tmavočervenej, avšak rovnako svetelne sa lesknúci. Keby stál taký človek na vašej Zemi, nebolo by mu práve zaťažko, keby bol celkom v rovine morskej hladiny, bez veľkej námahy, bez toho aby musel ruku príliš zdvihnúť do výšky, uchopiť Himaláje medzi palec a ukazováčik a vrhnúť ich až k južnému pólu Zeme. Od tohto najväčšieho druhu ľudí ubúda veľkosti až k ľuďom bývajúcim na rovníku.

[PS 10.6] Avšak napriek tomu má mnoho tisíc miliónov ľudí, ktorí obývajú iba tento pás, ešte až nadmieru dosť miesta; pretože jediný taký chrbát pahorku so svojimi výbežkami má na Slnku nezriedka omnoho väčšiu plochu než u vás Ázia, Afrika a Európa dohromady. Preto sa tiež netreba vôbec starať o miesto pre slnečných ľudí. Okrem toho nemožno tiež vôbec prirovnať tieto slnečné pahorky ku vašim pozemským pahorkom; pretože sú beztak ešte päť až desať míľ vysoko nad rovinou, čo je desaťnásobná výška vašej najvyššej hory na Zemi. Preto i vyhliadka z takého pahorku je pre vaše pojmy skutočne nevýslovne nádherná; pretože nadmieru rozmanité zoskupenia hraničných hôr, veľkolepé obytné budovy ľudí, ktorí tu obývajú pahorky a veľká striedavá rozmanitosť vegetácie, ďaleko sa lesknúce jazerné zrkadlo, nespočetné rozmanité farby vecí a najmä nadmieru majestátne a veľkolepo založené učebné chrámy činia vyhliadku z takého pahorku tak nesmierne nádhernou, že je skutočne nad všetky vaše pojmové formy pre vás nepochopiteľne vznešená.

[PS 14.10] Takým spôsobom býva pokrytá každá domová strecha a keď je hotová, vyzerá neobyčajne nádherne. Pretože tieto dosky sú navonok oveľa trblietavo belšie, než u vás najjemnejšie vyčistený alabastrový kameň, čím potom odrážajú všetky lúče a preto samy zostávajú trvalo neohrievané.

[PS 14.11] Vnútri však obdrží táto strecha až ku samotnej špičke celkom tmavý náter farbou, ktorá sa vyskytuje najmä na brehoch veľkých vôd a najmä často po nejakom vám už známom výbuchu napuchliny.

[PS 14.16] Podľa toho môžete teda tiež pozorovať obytné domy slnečných ľudí a mať z nich potešenie, pretože niečo rozmanitejšie a nádhernejšie než je to, s čím sa môžete v skutočnosti stretnúť na Slnku, sa žiadnemu človeku nemôže ani prisniť. Tak sa i samotné sfarbenie týchto skôr popisovaných stĺpov vyznačuje takou veľkou, majestátnou nádherou, že i tá najnádhernejšia hra briliantového ohňa u vás sa môže naproti tomu považovať sotva za svetelnú hru hnojovky, pretože ako už bolo z počiatku poznamenané, na zemských telesách je všetko akoby mŕtve a nehybné, zatiaľ čo v Slnku akoby všetko sršalo ohňom.

[PS 14.19] Medzi každým stĺpom smerom do vnútra stojí štvorboká pyramída ako z najjemnejšieho diamantu. Táto pyramída spočíva na podstavci alebo, ako hovorievate, na piedestáli, ktorý prečnieva cez pyramídu ako priestranná lavica a má vždy obvod šesť až osem siah. Na tejto lavici sedia a odpočívajú slneční ľudia ako vy na stoličkách. Táto lavica však nie je z rovnakej látky ako pyramída, ale je tmavo zelená, ale napriek tomu je najjemnejšie leštená a priehľadná a nie je tak ako pyramída tvrdá, ale pružná.

[PS 14.26] To je teda celé zariadenie domu na Slnku. Nesmiete si však pri tom myslieť, že by to snáď bola nejaká určitá pevná forma obytných domov na Slnku. Vo všeobecnom zariadení síce áno, tiež v stavbe domov, ale čo sa týka jednotlivých uvedených častí, tieto sa medzi sebou líšia vo formách ako i vo farbách často neobyčajne značne.

[PS 15.1] Ako vyzerá najbližšie okolie takého domu? Obyčajne sa skladá z kruhového stromoradia veľmi vysokých stromov, ktoré sú u jedného domu vždy jedného a rovnakého druhu, ale opäť nie sú tiež presne rovnaké ako u domu druhého. Áno, mohli by ste prejsť krížom krážom celý, vyše 40 000 míľ široký a asi 600 000 míľ dlhý pás, keby pre to stačili roky vášho pozemského života a predsa by ste nikdy u toho či onoho domu nenašli opäť rovnaký druh ovocných stromoradí, aké ste snáď našli pri prvom dome. Tak napríklad stromy stromoradia pri našom prvom dome vyzerajú ako obrovsky veľké vinuté stĺpy, ktoré sú hore zdobené korunou ako u smútočnej vŕby. Listy sú vyše piaď dlhé a sotva pol palca široké; zadná strana je karmínovo červená, predná strana je však zelenozlatá. Na špičke každého listu visí nesmierne svietiaca perla modrého svetla. Medzi listami visia na dlhých bielych stopkách plody, podobajúce sa u vás svätojánskemu chlebu, ale všetky bez jadra. Pretože, ako už viete, na Slnku sú všetky plody bez jadier a majú nadmieru duchovnú sladkú chuť, preto sú tiež zamilovaným pokrmom tohto domu.

[PS 17.22] Z tohto dôvodu je ale tiež vnútrajšok ako i zovňajšok takej úradnej budovy tak nesmierne usporiadane nádherne zariadený, že by ste si o tom nemohli zaiste tak ľahko učiniť ani najslabší pojem. Pretože najprv sto stĺpov, na ktorých spočívajú štyri steny strechy takého úradného domu, sú všetky zdobené vzácnymi plastickými prácami, ktoré sú umelecky vyjadrené, že sa zdajú byť ako živé. Tieto práce alebo ozdoby, ináč nanajvýš presne štvorbokých stĺpov, sa podobajú egyptským hieroglyfom. Rozdiel spočíva v tom, že všetky tieto obrazy sú nevýslovne dokonalejšie a mnohostrannejšie, než egyptské hieroglyfy.

[PS 17.25] Nad hlavicami sú umiestnené veľké biele gule, ktoré sú od stĺpa k stĺpu spojené najkrajšími oblúkmi. Až nad týmito oblúkmi spočívajú vlastné strešné trámy, ktoré sú zhotovené rovnako z hmoty, ktorá vyzerá ako veľmi ohnivý rubín. Až potom sa zdvíhajú vlastné krovy, ktoré nie sú čierne ako v obytných domoch, ale sú tmavofialovo sfarbené.

[PS 17.31] Aby ste si ale mohli učiniť o tom aspoň len slabý pojem, oznámim vám len celkom letmo a krátko význam jedného stĺpu. Kruhová pätka značí Božiu silu, alebo silu Jeho vôle, ktorá je večným základom všetkých vecí. Štvorboký stĺp na nich spočívajúci znamená silu vychádzajúcu z tohto základu, ktorá je oporou neba a všetkých stvorených vecí. Stvorené veci sú znázornené obrazne ozdobami umiestnenými okolo stĺpov a majú určité vzťahy navzájom, ako i k sile, ktorá ich vytvára a nosí. Lebo musíte tiež vedieť, že také ozdoby nie sú snáď zhotovené a umiestnené na stĺpoch ľudskými rukami, ale jedine vyššou vôľou veľkého Boha, ktorá sa vyslovuje v dokonale očistenom srdci človeka. Hlavica takého stĺpu označuje múdrosť; guľa nad ním jej nezbadateľnosť v Bohu. Oblúky však, ktoré spájajú tieto gule, označujú nevýstižné cesty, ktorými Božia múdrosť všetko v najvyššom poriadku prehliada a spája a tento poriadok je potom udržujúcim nositeľom celej nekonečnosti.

[PS 18.9] Napriek tomu sa ale vyskytujú pri takom chráme predsa aj také práce, ktoré slneční ľudia vykonávajú s ich rukami. K týmto prácam patrí zakrytie strechy a jej vnútorné vyfarbenie. Ďalej k ručným prácam patrí ešte vymeranie a potom nasledujúce urovnanie pôdy. Toto sú teda práce ručné.

[PS 18.12] Predovšetkým je potrebné všimnúť si majestátnu výšku takého chrámu; lebo stĺpy nesúce strechu sú podľa veľkosti chrámu aj sto až päťsto siah vysoké a sú primerane silné a objemné. Podstavce stĺpov sú vždy úplne kruhové a majú, ako hovorievate, počnúc od zeme až ku ich nosnej ploche stĺpa, z ktorých každý kruhový je asi štyri črievice vysoký a jeden taký podstavec stĺpa je rovnako v proporcionálnom pomere ku samotnému stĺpu. Tieto podstavce sú u chrámov väčšinou pevné, ale inak sú predsa z polopriehľadnej hmoty modrej farby. Stĺpy sú naskrz biele: ale zato sú obložené s rôznofarebnými vypuklými ozdobami.

[PS 18.15] Z akej hmoty je taký ihlan? Samotný ihlan je z hmoty vyzerajúcej ako bledočervene zafarbené, úplne priehľadné sklo. Zábradlia sú ako z masívneho zlata, vinutého do rozličných najkrajších ozdôb, ktoré sú potom na svojich výbežkoch zdobené opäť všelijakými, pozoruhodne krásnymi a nanajvýš významnými tvarmi, ktoré sú rôznofarebné a vyzerajú ako u vás najušľachtilejšie drahokami, keby samy svietili.

[PS 18.18] Hlavná galéria spočíva na dúhovitých oblúkoch, rozprestierajúcich sa od stĺpa k stĺpu. Tieto oblúky hrajú mimoriadne živo úplne dúhovými farbami.

[PS 19.4] Od tejto krížovej chodby idú potom okolo stĺpu veľmi široké točité schody až k najvyššiemu vrcholu strechy. Galérie, ktoré prebiehajú okolo stĺpov tohto hlavného okruhu, sú rovnako podopierané dúhovito žiariacimi oblúkmi. Ale tu má oblúk len jednu farbu a galérii je sedem, pre ich podporu je tiež sedem oblúkov, z ktorých každá žiari inou farbou. A ak sa rozhliadneme a pozorujeme všetky tieto galérie, potom požívame pohľad rozptýlenej dúhy.

[PS 19.5] Zábradlia galérií v tomto hlavnom strednom chrámovom okruhu vyzerajú ako žeravé zlato a hoci sú samotné nesmierne umelecky vypracované, sú napriek tomu v medzipriestoroch všelijakými menšími ozdobami vo všemožných farbách, ako hovorievate prešpikované, asi ako keď je u vás napríklad zo zlata a striebra umelecky vypracovaná cisárska koruna vyzdobená ešte všelijakými umelo vybrúsenými drahokamami.

[PS 19.19] Z tohto dôvodu je potom mimo chrámu rozsiahla rovina, na ktorej sa nepestuje nič iné, než bujná tráva živej, takmer tmavozelenej farby.