Help

jakob-lorber.cc

2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 nájdení 100 - 120 z 774

[PS 10.30] Pozrite tam, ako sa teraz steny pozvoľne zatemňujú a mocne kŕčovito sebou trhajú! Ale pozrite sem dolu, niekoľko vedľajších kužeľov ešte neprasklo. Pozrite sa tamto – viac na pravú stranu smerom na juh; je tam ešte jeden kužeľ, ktorý pukne v nížine. Dajte len pozor, až sa jeho vrchol rozvetví, do biela rozžeraví a šľahajúcimi bleskami celkom oživí, potom sa roztrhne. Len ešte malé strpenie a ihneď uvidíte veľkolepé divadlo! Teraz sa pozrite tam, – teraz sa trhá!

[PS 10.32] Pozrite tamto do veľkých diaľok, ako tu opäť množstvo väčších a menších svetelných gulí padá naspäť do rozsiahlych vodných plôch. Pozdvihnite však tiež oči od Slnka do nekonečného priestoru a pozrite, ako je tiež viditeľná obloha križovaná všetkými smermi takzvaným padaním hviezd. A pozrite ešte ďalej, ako sa zo širokého, mnohé planéty zahrňujúceho kráteru zdvíhajú nesmierne stĺpy dymu a mrakov valiacich sa s najväčšou rýchlosťou do ďalekých planetárnych oblastí!

[PS 10.35] Nuž pozrite, takto vyzerá taký výbuch. Lenže jeho vzrast a zmiznutie trvá pravdaže dlhšie, a rovnako tak i všetky tu uvedené výjavy. Pretože sme toto uvideli, pohovoríme si o tom nabudúce s obyvateľmi Slnka ešte trochu podrobnejšie a vôbec sa bližšie zoznámime s ľuďmi tohto pásu. A tak to pre dnešok opäť dobre postačí!

[PS 11.1] Pretože sme ešte u tejto našej spoločnosti, zdržíme sa tiež ešte nejaký čas u nej a vypočujeme a obzrieme si pri tom, čo všetko tu ešte budú robiť a hovoriť.

[PS 11.2] Doposiaľ sa ešte nachádzajú na tretej výšine blízko malého chrámu, ktorý nemá viac než 77 stĺpov. A pozrite, práve pristupuje B. ku A. a pýta sa ho nasledovne: „Bratu, čo myslíš podľa svojej múdrosti, ako dlho sa to bude veľkému Bohu páčiť, ponechať tú napuchlinu zbavenú svojej biedy takto otvorenú?” Hovorí A.: „Bratu, veď vieš, že my nič tak ťažko neurčujeme, ako mieru času. Ako sa ma môžeš na niečo takého pýtať? Daj mi však časomer a ja ti to veru poviem.” B. hovorí ďalej: „Milý bratu, pozri, tam kde sme postavili časomer, stojí teraz voda, preto ti teraz nemôžem zadovážiť žiaden časomer. Avšak toľko mi predsa môžeš povedať: Ako ďaleko by som mohol pri priemernej chôdzi prísť, skôr než ten mocný výtok opäť klesne do svojej predošlej polohy?” – A A. hovorí ďalej: „Mohol by si v tej dobe učiniť 57 miliónov krokov, než ten výtok úplne klesne do hlbiny a sa zaistí a než sa konečne i jazva zahojí a stane sa hladkým dnom veľkého jazera.”

[PS 11.8] Iste ste už videli u vás na Zemi záhradnú hru, ktorá sa volá „strieľanie holubov”. Pozrite, takto vyzerá tiež jeden taký strom; ibaže ten nie je osekaný a nemá navŕtané priečky, ale je oblý, má asi päť siah v priemere a asi tristo siah do výšky a namiesto haluzí vyrástli z neho po oboch stranách priečky podobné ohromne veľkým volským rohom. V najvyššom mieste sa strom nakláňa asi päť siah od svojho základu a je tu navyše vybavený ľubovoľnou korunou na okrasu. Na tomto ohybe býva priviazaná dlhá šnúra a na spodnom konci neďaleko od zeme je na túto šnúru priviazané guľaté kyvadlo primeranej váhy. Potom vezme nejaký človek túto guľu a všetkou silou ňou mávne. Potom sa toto kyvadlo dlhý čas kýve. A podľa výkyvov tohto dlhého kyvadla sa tam väčšinou určuje čas.

[PS 11.12] Tu asi poviete: Áno, čo je potom s predošlou dobou kývania, ktorá uplynula pred stavom pokoja? – Tento stav je vylúčený z počtu, pretože nemožno určiť dobu pokoja. Preto pri novo započatej, výkyvmi meranej dobe stávajú sa všetci ľudia rovnako starými. Pretože to tam môže tiež veľmi ľahko byť, pretože starnutie tam vôbec nie je založené v prirodzenosti, ale človek, ktorému je podľa vášho časového počítania niekoľko sto rokov, vyzerá ešte práve tak sviežo a čulo, ako trebárs vyzeral podľa vášho časového počítania vo svojich dvadsiatich rokoch. Preto, čo sa týka doby trvania života, dá sa potom tiež robiť seba omladzovanie. A tak sa tiež starý od mladého nerozozná vo forme, ale jedine v múdrosti.

[PS 11.14] Tu sa opýtate: Čože sú to tu za rôzne úrady? – Hovorím vám, na žiadnej planéte nie je tak mnoho a tak rôznych úradov ako tu. Hoci tu síce nie sú krajské a iné podobné úrady, aké sú naporúdzi u vás na Zemi, je tu však predsa celá hromada iných, o ktorých ste veru doposiaľ zaiste nemali ani poňatie. Preto tiež hneď preberieme niekoľko tých najdôležitejších.

[PS 11.22] Ešte iný úrad sa zaoberá rozdeľovaním slnečnej pôdy. Pretože hoci na Slnku nejestvuje žiadne vlastné vlastnícke právo, predsa sa takéto rozdeľovanie pôdy deje kvôli poriadku. A ľuďom býva oznamované, kde smú vylúdiť z pôdy to a ono a v akom poriadku sa to má diať, aby stromy, tráva a rastliny nerástli bez ladu a skladu, ale aby bol vo všetkom dobrý a určitý poriadok. Pozrite, tiež to je veľmi dobrý úrad podľa ktorého tento celý nadmieru veľký slnečný pás sa nejaví inak, než ako nadmieru veľká, nepretržitá záhrada, zdobená najnádhernejšími, nespočetnými druhmi skupín stromov, krov, rastlín a tráv, ktoré, ako už bolo povedané, sú u každého slnečného obyvateľa, najmä tohto pásu, úplne rôznorodé, čo práve nevýslovne zvyšuje pôvab a krásu týchto veľkých krajín.

[PS 11.24] Iný úrad, ktorý sa zaoberá živočíchmi, ktoré rozdeľuje do tried, učí ich užitočnému použitiu a učí tiež ľudí spoznávať, prečo nie sú schopní vyprodukovať svojou vôľou aj zvieratá. Iný úrad učí, ako sa má každý pri rôznych vzdušných a plamenných prívaloch z hôr správať. Opäť iný úrad učí ľudí zaznamenávať a potom spoznávať a tiež druhým oznamovať rôzne pomery vecí pomocou istých písomných značiek, podobných približne vašim číselným značkám. Opäť iný úrad dozerá na stavebný odbor a učí, ako sa tu musia stavať obytné domy, rôzne úradné domy, učebné chrámy a napokon Božie domy a tým sa tiež vzdeláva zvláštna trieda ľudí, ktorí sa potom nezaoberajú ničím iným, než len tým, čo sa týka staviteľstva. A tak je ešte, ako už bolo povedané, množstvo úradov, z ktorých ešte viaceré spoznáme pri vhodných príležitostiach.

[PS 11.25] Nateraz ale ešte obrátime jeden krátky pohľad naspäť na našu skoršiu spoločnosť a uvidíme, ako sa už začína uberať z tretieho pahorku dolu na onen druhý pahorok, kde je veľký chrám. Pretože ona napuchlina sa už tak ďaleko stiahla, že voda opäť opustila prvý pahorok, na ktorom je jeden taký časomer. A preto sa tam tiež jeden zo spoločnosti ponáhľa, aby opäť rozkýval kyvadlo, aby potom mohol presnejšie určiť priebeh celej napuchliny.

[PS 12.2] Teraz hovorí A.: „Máš pravdu, úpätie napuchliny dostáva síce už zhora dolu mnoho záhybov a zvrásnení; ale neobjavujú sa žiadne široké záhyby, ktoré pri takých príležitostiach začínajú prerezávať pozdĺžne brázdy, keď napuchlina začne tak celkom zvláštne klesať z výšky do hĺbky. Preto si myslím, že svetlý okraj ešte hneď neuvidíme.”

[PS 12.3] Opäť hovorí ďalej B.: „Bratu, ja myslím, že pretože podľa tvojho tvrdenia nebude ešte okraj ihneď viditeľný, aby sme sa zatiaľ odobrali do chrámu a tam sa pozreli, či vlny, ktoré udreli takmer až na jeho strechu, nespôsobili v ňom žiadnu škodu. A keby tomu tak bolo, potom by sme museli ihneď učiniť opatrenia, aby sa to či ono poškodenie opäť napravilo.”

[PS 12.6] Pozrite, spoločnosť už opäť vychádza z chrámu. A jeden z nej je vyslaný ku strážcovi kyvadla, aby sa dozvedel, koľko nových výkyvov bolo už začatých od prvého výkyvu. Hľa, náš posol je práve na mieste a na svoju otázku dostáva odpoveď a tá znie: „Desať!”, každý výkyv po 20 000 pohyboch kyvadla. Takto sa posol vracia aj s odpoveďou naspäť.

[PS 12.8] Napuchlina začala klesať a A. poznamenáva teraz celej spoločnosti: „Áno, je tu, tá prvá, požehnaná brázda! Preto padnite na zem a velebte za to zo všetkých síl veľkého Boha! – Na tomto mieste už tak skoro nebude napuchlina; pretože prvá široká brázda sťahuje mocne napuchlinu a pevne ju opáša.” – Pozrite, teraz všetci padajú na zem a s vážnosťou činia zo všetkých síl to, čo im prvý učiteľ prikázal.

[PS 12.9] Iba A. a B. zostávajú stáť vzpriamení a pozorujú napuchlinu a zároveň výkyvy časomeru stojaceho neďaleko chrámu. Práve objavuje B. plný radosti nad prvou brázdou brázdu druhú a ukazuje to A. hovoriac: „Bratu, čo myslíš, nie je to druhá brázda?” A A. hovorí: „Áno, bratu, ty si celkom dobre pozoroval, je to významná brázda. Ale pozri sa tamto, pod onou prvou brázdou tvorí sa opäť jedna a hľa, tam ešte ďalej nad tvojou druhou objavenou brázdou opäť jedna! Všemohúcemu, veľkému Bohu buď všetka česť a chvála! Veľká napuchlina sa rýchlo zosúva. Síce ešte stále nevidím žiaden okraj; ale myslím si, že bude skoro viditeľný.”

[PS 12.11] Za veľkého jasotu sa spoločnosť zdvíha a so zopnutými rukami pozerá nahor. A stále bližšie a bližšie šľahajú nadol blesky a stále prudšími a prudšími sa stávajú hromy. Celá spoločnosť teraz po určitý čas mlčky pozoruje trilióny bleskov, ktoré neprestajne šľahajú všetkými smermi z napuchliny, ktorá sa ešte stále rozprestiera niekoľko tisíc míľ ďaleko.

[PS 12.12] Strážca času práve učinil nové švihnutie. Ešte stále žiaden okraj! Ale teraz kričí B. a niektorí zo spoločnosti s ním: „Okraj, okraj! Pozrite, teraz sa už stal viditeľným! Všetci sme úplne zachránení! Pretože už len niekoľko výkyvov a budeme sa pozerať cez nádherný svetlý okraj!” A A. hovorí všetkým: „Áno, toto rozkývanie nedokončí svoje pohyby a my sa budeme pozerať cez povrch okraja a dokonca ho budeme dobre vidieť; pretože na našej strane sa skláňa takmer kolmo dolu.”

[PS 12.15] Ale teraz hovorí A. opäť ku spoločnosti: „Dajte pozor! Široké brázdy sa začali chvieť; kráter nebude klesať pokojne, ale podľa týchto predzvestí sa zrúti. Preto sa pripravte a neľakajte sa náhleho rachotu a sadnite si na zem, aby ste nespadli, keď náhle zrútenie viac alebo menej otrasie našou zemou! A proste veľkého Boha, aby zachoval naše príbytky a chrámy!”

[PS 12.16] A B. sa náhlivo približuje k A. a upozorňuje ho na veľké záchvevy už dobre viditeľného okraja. A A. hovorí: „Áno, bratu, dobre si pozoroval; pretože tiež vidím výkyvy veľkosti sto womenov pozdĺž okraja, pokiaľ len môžem dosiahnuť svojimi očami. Pozerajte, pozerajte, výkyvy sa stávajú stále prudšími! A prinútené veľkým vetrom vlajú ako veľká zástava na našich najväčších chrámoch! Preto dajte pozor a buďte na stráži; lebo po niekoľkých kyvadlových pohyboch sa zrúti okraj, takmer ešte päť womenov od nás vo výške vzdialený, pod nás, takže potom dokonca ešte niečo uvidíme z toho hrozne hlbokého kráteru, predpokladajúc, že sa steny okraja ešte azda mnohonásobne nespojili. Teraz si dajte pozor, už padajú dolu svetelné gule! Ihneď nastane zrútenie!”

2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Náhľad v mobile Impresum