Help

jakob-lorber.cc

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 nájdení 20 - 40 z 774

[PS 2.13] Hmota slnečného telesa je vlastne, čo do zovňajšku, trochu pevnejšie udržiavaný duševný orgán, v ktorom sú držaní nespočetní duchovia akoby v miernej väzbe. Na slnečnom telese bolo totiž z milosti Mojej lásky stvorené ešte druhé, pevnejšie substanciálne telo, ktoré je veľmi dobre spôsobilé pre prijatie týchto duchov zviazaných v slnečnej hmote. Keď je teraz toto telo alebo skorej skutočný slnečný človek splodený aktom vôle nejakého predošlého človeka, je tiež ihneď duch tohto takto splodeného človeka prijatý ku ďalšej skúške slobody. Po tomto prijatí, ktoré sa vždy deje ihneď po plodení, je tu potom slnečný človek tiež už dokonale živý. Potom sa mu oznámia podmienky Mojej vôle a sú mu ukázané jeho vlastné dokonalosti vôle, pomocou ktorých vlastní v sebe skutočnú tvorivú silu, a nepotrebuje nič iné než len pevne a určite chcieť, a slnečná pôda mu tiež dá to, čo chce.

[PS 3.1] Čo sa však teraz stáva s tými, ktorí tu nedbali na Zákon poriadku Mojej vôle? – Títo opúšťajú potom svoje telá a vchádzajú do iného a síce do prvého vnútorného Slnka, kde sú opäť náležite pripravení prijať telo, a to s plným vedomím svojho skoršieho bytia, aby tým zbadali, že tento stav je zaiste trestom za to, že jednali proti živému zákonu Mojej vôle. Napokon však majú i tu svoju úplnú mocnú slobodnú vôľu, a môžu konať ako predtým. Ak tu opäť vystúpia z Môjho poriadku, potom prídu opäť do ešte vnútornejšieho slnka, a pri podobných pokračujúcich priestupkoch proti Môjmu poriadku prídu až do najvnútornejšieho slnka, ktoré je zároveň tiež najhmotnejším a najpevnejším.

[PS 3.3] Pri tejto príležitosti môžete len pozrieť naspäť na „Muchu”. Tu ihneď uvidíte, aký to má časom následok pre tieto vyvrhnuté duchovné potencie. Mnohokrát sa pravdaže stáva, že keď sa tieto prvé planetárne počiatky ako ešte dosť dobre neupevnené duchovné potencie následkom ponechaného im vedomia obrátia ku poriadku, bývajú pri svojom obrátení Slnkom prijaté pre ďalšie zdokonalenie. V opačnom prípade sú však odkázané ku nesmierne dlho trvajúcemu neusporiadanému blúdeniu komét, pri čom sú nútené vstúpiť do súdeného poriadku nejakej planéty, alebo dokonca do mesiaca.

[PS 3.4] Teraz máme už dostatok toho, čo sa hodí ku predbežnému potrebnému vysvetleniu, z ktorého tu vychádza, ktorého ducha vy sami ste deťmi, a tiež sa stáva iste zrejmým, ako ste tu týmto spôsobom deťmi slnečných ľudí.

[PS 3.5] Ale ako v opačnom prípade môžete byť tiež ich rodičmi, to asi nebude zaťažko uhádnuť. Hovorím vám: Môžete nimi byť z dvojakého dôvodu. Jeden dôvod je tento: Keď snáď vaše deti skoro zomrú, tu nastáva prípad, že takí duchovia, ak sú lepšieho druhu a v sebe poddajnej vôle, vracajú sa najskôr naspäť, tak ako ste predtým počuli, že mnohé (zo Slnka) vyvrhnuté zväzky duchov, ak majú poddajnú vôľu, bývajú vo forme počiatočnej kométy opäť prijaté Slnkom, bez toho, aby museli prekonávať úplnú planetárnu, tvrdú skúšku zrelosti.

[PS 3.6] V tomto prípade ste už za prvé rodičmi týchto skoro sa k Slnku navracajúcich detí. Za druhé môžete však ešte byť v omnoho dokonalejšom zmysle rodičmi všetkého solárneho (na Slnku sa nachádzajúceho) ľudstva, a to síce vtedy, ak môžete povedať s Pavlom: „Teraz už nežijem ja, ale Kristus žije vo mne!” –

[PS 3.7] Hľa, teraz vám bude tento zdanlivý rozpor iste jasný a budete môcť z neho tiež tým dokonalejšie spoznať, čo to znamená: „Otče náš, ktorý bývaš na nebesiach, posväť sa Tvoje meno a staň sa Tvoja vôľa!” – Pretože kdekoľvek sa plní Otcova vôľa, alebo i keď je tu len prevládajúca náklonnosť pre plnenie vôle, potom nie je potrebná u hrubohmotnej planetárnej bytosti plná zrelosť, aby sa vrátila do ríše pravého života, alebo aby v duchu hovorila: „Príď Tvoje kráľovstvo!”

[PS 3.10] Títo už v Slnku dokonalí duchovia, ktorých je veľmi mnoho, nezostávajú po svojom zdokonalení v Slnku, ale stúpajú nahor k vyššiemu centrálnemu slnku, z ktorého kedysi i so Slnkom vyšli. Tu bývajú najprv upevňovaní v pokore, a stúpajú potom opäť vyššie ešte ku hlbšiemu pracentrálnemu slnku, ktoré čo do veľkosti, svetla a nádhery nevysloviteľne predstihuje slnko predošlé.

[PS 3.11] Keď títo duchovia z predošlého slnka ešte tak prežiarení a rozžhavení prídu do tohto pracentrálneho slnka, nepripadajú si tu nijako inak, než akoby boli celkom temní a úplne bez svetla. Preto sú tu opäť vedení od stupňa k stupňu a vládnucimi tam duchmi sú opäť tak presvetlení, že sa tým stávajú spôsobilými stúpať opäť ku ešte hlbšiemu a takmer nekonečne väčšiemu centrálnemu slnku. Toto slnko je zároveň poslednou hmotnou prípravnou školou pre vlastné nebo, ktoré je tu pravlasťou všetkých dokonalých duchov. Avšak v tomto poslednom a zároveň tiež najväčšom ústrednom slnku jedného obalového glóbusu je veľmi mnoho stupňov, ktorými musia duchovia obdarení éterickými telami prejsť, než sa stanú spôsobilými, aby boli prijatí do duchovného slnečného sveta, ktorý sa nazýva nebo. Toto je teda nemnohými slovami naznačená cesta pre dokonalých duchov v Slnku.

[PS 3.12] Keby sa však niekto opýtal: Prečo taká ďalekosiahla cesta? Potom je tiež už naporúdzi odpoveď; pretože takí duchovia prekonávajú totiž túto cestu degradatívne (zostupne krok za krokom) od posledne spomenutého, najvnútornejšieho, najväčšieho centrálneho slnka a na každom takom slnečnom stupni prijímajú do seba viac a viac hmotného. A práve z toho dôvodu musia teraz túto cestu prekonať znovu naspäť, aby na nej od stupňa k stupňu odložili hmotu do posledného atómu, a stali sa spôsobilými prísť opäť do pravého, najčistejšieho, nebeského slnečného sveta pre všetky večnosti večností.

[PS 3.14] Na túto otázku nemožno odpovedať ani áno, ani nie, - keby sme žiadali na to ihneď všeobecnú odpoveď; - ale pritom to záleží na troch okolnostiach: Deti a takí ľudia, ktorí po odumretí na Zemi potrebujú ešte ďalšie čistenie, musia konať túto cestu bez všetkého; rovnako tak i väčšinou takí veľkí učení muži sveta, v ktorých väzí veľmi mnoho ješitnosti a sebeckej pýchy, musia túto cestu konať a mnohokrát začínajúc od tejto Zeme, ešte cestu omnoho zdĺhavejšiu, pretože musia najprv ešte prekonať očistnú prípravnú školu na rôznych iných planétach, skôr než sa ešte len dostanú na Slnko.

[PS 3.16] Avšak ľudia, ktorí najmä na tejto Zemi prešli do čistej lásky ku Mne, a z tejto lásky odložili všetko svetské a hmotné a nechceli nič iného než jedine Mňa, skrátili si tým nadmieru silne onú ďalekú cestu; pretože oni sú v pravde Moje deti a v pravde Moji bratia a sestry a prídu teda po pre nich radostnom odložení tohto hmotného tela úplne ku Mne a to vo všetkej láske ku Mne priamo do najvrchnejšieho neba, kde prebývam osobne Ja sám.

[PS 3.17] Pozrite, toto je teda rozdiel, ktorý sa tu vyskytuje u duchov najmä tejto Zemskej planéty po odložení tela. Niečo podobného, i keď omnoho zriedkavejšie, sa môže tiež stať s obyvateľmi planéty Jupiteru, ako ešte trochu zriedkavejšie, s obyvateľmi planéty Saturnu, Uránu a ešte onej tretej neznámej planéty. Avšak zo žiadnej z týchto menovaných planét neprídu duchovia snáď ihneď do najvyššieho neba, ale len do prvého neba múdrosti.

[PS 3.18] Teraz sú nám tiež tieto cesty oznámené a my teraz môžeme, pretože sú nám oznámené tieto vonkajšie pomery Slnka, prikročiť ku vnútornému zariadeniu Slnka a k nazeraniu na jeho nádhery; uzriete tu veci, ktoré vám ešte nikdy ani neprišli na myseľ. – Aby však toto nazeranie nebolo príliš skoro prerušené, ponecháme si toto všetko pre budúce oznámenie. A takto to teda bude pre dnešok dobré!

[PS 4.4] Príčina tohto javu je veľmi jednoduchá a je vám bližšie, než by ste sa domnievali. Celkom jednoduchý, dobre vám známy príklad z prírody vám túto vec úplne vysvetlí. Predpokladajme, že by ste stáli pred oknom nejakého domu, takže by sa na okno dopadajúce slnečné lúče odrážali do vášho oka; čo tu vidíte? Nič, než ostrý odlesk Slnka z okna, ktorý je vám neprekonateľnou prekážkou, aby ste objavili, čo je tu za oknom. Bude tá istá prekážka tiež prekážkou pre toho, kto stojí za oknom, aby sa díval z okna, za predpokladu, že sklo je dokonale očistené? Ó, nie, ani v najmenšom! Zatiaľ čo vy, stojíte vonku pred oknom, neuvidíte nič iné, než bielo sa lesknúcu sklenenú tabuľu, zatiaľ čo ten, kto stojí vnútri za oknom, bude môcť celkom pohodlne počítať vaše vlasy.

[PS 4.7] Aby ste mohli celkom jasne pochopiť bezpodstatnosť tohto tvrdenia, uvediem vás na správnu cestu opäť príkladom. Predstavte si všelijaké sklenené guličky, z ktorých najmenšia nebude väčšia než najväčšie zrnko piesku : potom si predstavte opäť guličku tak veľkú, ako konopné semeno; inú opäť ako hrach a opäť ako lieskový orech a opäť inú ako pravý orech; inú ako prostredné jablko, inú opäť ako dvojnásobnú päsť; inú ako ľudskú hlavu; a takto postupne nahor až ku veľkosti kolesa priemeru siahy. Všetky tieto gule postavte na miesto osvetlené Slnkom a skúmajte potom odrážajúci sa obraz Slnka na každej z týchto rôzne veľkých sklenených gulí. Na najmenšej guličke uvidíte sotva trblietavú bodku trochu viac svietiacu, a iskrička tretej sa dotkne už mocnejšie vášho oka. Obraz Slnka na štvrtej guličke obdrží pre vaše oko už viditeľný priemer a nebudete sa už môcť príliš dlho naň dívať. Svetlo z ďalších guličiek sa stane ešte ostrejším a priemer zmenšeného slnečného obrazu bude omnoho viditeľnejší. Ak pri tomto pozorovaní postúpime až ku guli veľkosti ľudskej hlavy, bude mať už obraz Slnka priemer veľkej šošovky, a vy sa už nebudete schopní pozrieť naň voľným okom. Na poslednej a najväčšej guli bude však mať obraz Slnka už priemer palca, tu potom budete tým menej schopní pozrieť sa naň voľným okom.

[PS 4.10] Vezmime teda do úvahy, že Slnko je viac než miliónkrát väčšie než vaša Zem, potom je samo sebou jasné, že tým všetky i seba vzdialenejšie slnká tohto slnečného vesmíru musia vyvolať na rozsiahlom vzdušnom povrchu tohto Slnka taký značný svetelný obraz, že tu i slnko ďalekých slnečných oblastí, ktoré sa javí na vašej Zemi i ostro vyzbrojenému oku ako hmlistá škvrna, dosahujúca priemeru 1, 2 až 3 palcov a svieti tak silno, že by ste sa nemohli pre silný lesk na jej obraz ani sekundu dívať prostým okom.

[PS 4.11] Teraz si predstavte ešte len obrazy bližšie stojacich sĺnk, ktoré zaberajú v priereze nezriedka plochu sto až tisíc štvorcových míľ; ak reprodukujete tieto nespočetné svetelné obrazy sĺnk na rozsiahlom guľovom slnečnom povrchu, dospejete tým ku takej svetelnej intenzite, že sa pred ňou zachvie celá vaša myseľ.

[PS 4.12] Pozrite, toto je vlastný pôvod slnečného svetla denne osvetľujúceho vašu planétu. Tento výklad objasní vám však nutne zaiste to skoršie a vy ľahko spoznáte, ako sa obyvatelia slnečnej planéty môžu veľmi dobre dívať zdanlivým svetelným obalom Slnka, zatiaľ čo blízko nej dovnútra tohto obalu je každému telesnému oku úplnou nemožnosťou.

[PS 5.1] Akým spôsobom sa stávajú všetky slnká spolu, a každé samostatne tak svietiacimi, že sa svetlo slnka zrkadlí na vzdušnom povrchu iného slnka, bude vám tu rovnako ľahko pochopiteľným príkladom podané. Predstavte si izbu, ktorej steny sú zo samého jasne svetlého lešteného zrkadlového skla, ktoré je už potiahnuté kovovou zmesou a tým teda vytvára dokonalé zrkadlo. Predstavte si však ešte k tomu vnútrajšok tejto izby ako dokonale oblý, akoby táto izba bola veľká dutá guľa. Teraz ovešajte túto izbu, či skôr túto dutú zrkadlovú guľu, všelijakými veľkými a malými, ako zrkadlo lesklými, leštenými sklenenými alebo kovovými guľami. Presne doprostred tohto dutého priestoru dajte potom luster, ktorý by mal silné svetlo. Keď sa to všetko stalo, potom sa pozrite na všetky malé leštené gule, ktoré visia v tomto dutom priestore, ako sú všetky zo všetkých strán osvetlené tak, ako by boli samosvietiace telesá. Odkiaľ to teda pochádza?

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Náhľad v mobile Impresum