Help

jakob-lorber.cc

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 nájdení 40 - 60 z 774

[PS 5.2] To možno veľmi ľahko spoznať. Steny ako zrkadlo lesklé vrhajú zo všetkých strán svetlo, ktoré vychádza z lustra, nie snáď oslabené, ale nahromadené a teda zosilnené zase späť k lustru. Týmto spôsobom sú všetky v dutom priestore zavesené gule zo všetkých strán mnohonásobne osvetľované. Najprv skutočne samostatným svetlom lustra; potom odrazeným svetlom od zrkadlových stien, ktoré spoločne tvoria súvislé duté zrkadlo, ktoré má svoje ohnisko presne v strede svojho vlastného priestoru. A za tretie tieto voľne visiace gule sú osvetľované ich vzájomným odrážaním lúčov a odrážaním ich prijatého svetla, ktoré je rovnako prijímané zrkadlovými stenami a opäť odrážané; a konečne ešte všeobecným odrážaním svetla od stien zrkadla ku zrkadlovým stenám naproti.

[PS 5.3] Teraz vidíte, tento obraz je viac než postačujúci pre zodpovedanie na danú otázku; pretože ako je tomu s osvetlovaním v našej dutej guli, tak je tomu tiež vo veľkej skutočnosti. Predstavte si namiesto veľkej zrkadlovej gule známy vám obalový glóbus, ktorý vo svojom pre vaše pojmy nekonečnom ohradení pozostáva z akejsi éterickej vodnej masy. A predstavte si potom uprostred tohto obalového glóbusu pre vaše pojmy skutočne nekonečne veľké centrálne slnko, ktoré je na všetkých svojich nekonečne rozsiahlych plochách obklopené ustavičnými čo najintenzívnejšie svietiacimi ohnivými plameňmi, (ktoré pochádzajú od duchov, ktorí buď práve tu začínajú svoje očisťovanie vychádzajúc alebo ktorí ho vracajúc sa dokonávajú), tak máte potom tiež už všetko, čo je treba pre úplné zodpovedanie na danú otázku. Svetlo tohto veľkého centrálneho slnka preniká až ku skôr uvedeným stenám tohto obalového glóbusu, odkiaľ sa odráža priestormi a slnečnými oblasťami pre vaše pojmy pravdaže nekonečne ďalekými. Avšak čo sa vám zdá byť tak ešte vzdialené a veľké, je pred mojimi očami sotva viac, než keby ste vzali do ruky zrniečko piesku, aby ste sa s ním pohrali.

[PS 5.4] Pretože bola vyložená spôsobilosť všetkých sĺnk, že totiž následkom svojho rozsiahleho vzdušného povrchu sú celkom dobre schopné prijať svetelný, tohto povrchu sa dotýkajúci obraz iného Slnka, a potom ho opäť vrátiť, ako zrkadlo prijíma a opäť vracia svetlo, potom teda pochopíte silné svietenie Slnka a to tým skôr, keď viete, že sa v takom obalovom glóbuse nachádza všeobecný, pre vaše pojmy nekonečne veľký, samosvietiaci slnečný luster, ktorého svetlo preniká navonok a ku stenám obalového glóbusu a ktorý týmto spôsobom každé slnko napoly osvetľuje; ak sa však svetlo odráža od vonkajších stien, potom tiež osvetľuje rovnako dokonale stranu protiľahlú; a keď potom sú takýmto spôsobom všetky slnká jedného obalového glóbusu náležite osvetlené, osvetľujú sa potom tiež ešte nespočetnekrát navzájom.

[PS 5.6] Pretože však toto vieme, stane sa vám svietenie každého slnka ešte zrejmejším, ak vám poviem, že napriek tomu všetkému tiež každé slnko samo má svoje vlastné svetlo z oblasti duchov, ktorí sú v ňom. Avšak toto svetlo nie je zďaleka také intenzívne, v akom vidíte Slnko, ale toto vlastné svetlo je skôr len stále živá spôsobilosť vzdušného povrchu slnečného telesa, aby tento povrch mohol tým živšie a dokonalejšie prijímať do seba a potom opäť vracať svetlo vychádzajúce z centrálneho slnka a zo stien obalového glóbusu ako i vyžarovanie z ostatných sĺnk. Z tohto dôvodu je teda tiež na každom slnečnom telese mnoho takzvaných sopiek, najmä v krajine ich rovníkov. Čo sú však tieto sopky, ktoré sa nezriedka ozbrojenému oku javia ako čierne škvrny, a ako je nimi vzdušná atmosféra slnečná udržiavaná stále spôsobilou pre prijímanie svetla, bude vyložené v budúcom oznámení.

[PS 6.2] Pozrite, to sú veľmi vhodné otázky. Avšak v pozadí väzí ešte jedna vhodnejšia otázka, ktorú by mohol niekto položiť povediac: Hoci sa celá tá vec zdá byť pravde veľmi podobná, predsa len však zostáva mimoriadne problematické, či tu možno skutočne predpokladať nejaký taký obalový glóbus a či v ňom skutočne horí nejaké také nesmierne centrálne slnko. Ak sa toto môže najprv dokázať, potom my prírodovedci a hvezdári túto vec prijmeme; avšak dokým nemôže byť taký dôkaz vykonaný, nemôžeme celú túto hypotézu o osvetľovaní považovať za nič iného, než za dobre vydarený a umelecký výplod básnickej fantázie.

[PS 6.3] Pozrite, tu máte pri tejto príležitosti takmer celkom doslovne námietky, s ktorými sa môžeme stretnúť na prirodzenej ceste. Aby sa však takí kritickí hĺbaví ľudia nemuseli ešte obracať azda na spisovateľa, aby si od neho vyprosili žiadané dôkazy, ale aby práve to, v čom je podľa ich mienky chyba, našli tiež už tu ako dokázané, budeme tomu všetkému ihneď dôsledne čeliť.

[PS 6.5] Pozorujte oko človeka alebo zvieraťa! Zodpovedá úplne obalovému glóbusu, kde je rovnako v jeho strede krištáľová pupila (zrenica), ktorá najprv najmä u mnohých zvierat má vlastné svetlo, a prijíma svetlo od rôznych predmetov takmer práve tak, ako akékoľvek slnko, pretože je vnútri obalu. Pozorujte potom (zvnútra) steny oka, ako ony všetky lúče, ktoré prijali cez krišťáľovú šošovku zvonka, podporované vlastným svetlom práve tejto krištáľovej šošovky, ihneď opäť vrhajú von do každej pomysliteľnej vzdialenosti. Pretože to musíme vedieť, že vy nevidíte predmety samy, ale len ich príslušné obrazy, tým že tieto sú prijaté zadnou čiernou zrkadlovou sietnicou cez krišťáľovú šošovku a ihneď po prijatí bývajú opäť úplne osvetlené vrhnuté mimo vás. Až potom vidíte predmety na tom mieste, kde sa v čase mimo vás v skutočnosti nachádzajú. Pretože keby ste chceli vidieť samotné predmety, nemohli by ste ich vidieť inak, než v ich skutočnej prirodzenej veľkosti, pri čom by ste potom pravdaže na mieste, kde teraz vidíte prašnú roztoč, videli slona, a duchovným zrakom dokonca veľkú bytosť.

[PS 6.7] Keby tomu tak nebolo, potom by tiež nebolo možné neočakávane objaviť na takom zväčšenom predmete niekoľko, áno, mnohokrát nespočetne mnoho úplne pravidelne vytvorených jeho častí, ktoré oko, ako také, nemôže nikdy objaviť. Spýtajte sa však seba samých, či taký objav (ako by mohli byť napríklad objavené celé masy nálevníkov a iných zvieratiek vo vodnej kvapke, veľkej sotva ako špendlíková hlavička, keby tam neboli?) – nedokazuje, že prosté oko sa rozhodne nedíva na predmety samotné, ale len spôsobom skôr uvedeným na ich mimoriadne zmenšené obrazy?

[PS 6.12] Spôsobili by kolieska hodín tiež samy to, čo práve spôsobujú, keby ich hriadele nemali predovšetkým pevný vrchný a spodný rámec, akoby ohradenie, vnútri ktorého sú usporiadané alebo nasadené pre pohyb? Ak toto všetko je už tu, čo potom ešte chýba, aby sa kolieska poriadne pohybovali? – Chýba tu ešte centrálne slnko, a tým je v hodinách pero. Hodiny by teda nemohli byť, keby najprv všetky kolieska nemali ohradenie a potom žiadnu vnútornú hnaciu silu.

[PS 6.13] Tak je tomu i s organizmom tej najnepatrnejšej rastliny, ktorá najprv musí mať vonkajší obal, vnútri ktorého ešte len môže byť uložený vhodný organizmus, a to opäť činný z centra rastliny, kde oživujúca sila, podobne ako svetlo centrálneho slnka, pôsobí životodarne skrze celý organizmus až ku vonkajšiemu obalu, kde sa táto navonok pôsobiaca sila opäť sama uchvacuje a navracia sa k centru. Mohlo by sa toto snáď spôsobovať bez vonkajšieho obalu? Iste nie! Pretože bez nádoby nemožno priniesť ani kvapku vody do domu, ani nehovoriac o zachovaní organického života.

[PS 6.14] Musí teda byť tiež organizmus zvieraťa, ako i človeka ohradený vonkajším obalom, v ktorom ešte len potom môže byť organizmus usporiadaný a oživovaný z centrálneho bodu.

[PS 6.15] To isté platí o planéte; bez takého zariadenia by najprv nebola žiadna planéta mysliteľná, ešte menej však vybavená takými vlastnosťami, aby bola spôsobilá poskytovať zaopatrenie pre mnohonásobne utvorený život. – Ešte menej by tomu mohlo byť u Slnka, ktoré je centrálnym bodom celého planetárneho organizmu a preto musí mať rovnako niekoľkonásobné ohradenie, ako samo srdce v ľudskom tele, pretože jeho organizmus za účelom väčšieho pôsobenia musí byť omnoho rozmanitejší a dokonalejší, než organizmus nejakej inej planéty. A tak má teda tiež dokonca každá planetárna sústava so svojim slnkom uprostred svoju vlastnú éterickú ohradu, vnútri ktorej sa celá planetárna sústava pohybuje, žije a vzájomne sa priťahuje, poháňa a potvrdzuje.

[PS 6.16] Ešte viac to platí o najbližšom centrálnom slnku, okolo ktorého sa, so svojimi planétami pohybuje častokrát i mnoho miliónov menších sĺnk, a ktoré teda predstavujú už omnoho veľkolepejšie a rozmanitejšie pôsobenie organizmu, než je organizmus jedného menšieho slnka s jeho planétami. Pozrite, tiež všetky tieto milióny sĺnk majú pre seba svoju éterickú ohradu a z tohto dôvodu možno vidieť takéto slnečné oblasti medzi sebou veľmi vzdialené ako dosť ostro ohraničené hmloviny, čo by nebolo možné, keby taká slnečná oblasť nebola istým spôsobom obložená éterickou kožou; niečo podobné je tiež v ľudskom alebo zvieracom tele, kde každý jednotlivý nerv je obklopený vlastnou pokožkou, bez ktorej by nemohol trvať ani živo pôsobiť.

[PS 6.17] Vy viete, že také jednotlivé slnečné oblasti majú opäť centrálne teleso, okolo ktorého sa pohybujú a silou tohto centrálneho telesa živo pôsobia. Takéto slnečné oblasti majú teda tiež opäť v širšom zmysle rozsiahlejší vonkajší obal, alebo uzavretú éterickú kožu. Také telo slnečnej oblasti, to jest kde niekoľko, ba veľmi mnoho takých slnečných oblastí okolo jedného ešte väčšieho centrálneho telesa tvorí určitý slnečný vesmír, obopína opäť ešte väčšia éterická koža. A konečne takéto veľké telá slnečných vesmírov sa vo veľkom počte otáčajú okolo spoločného centrálneho bodu, totiž okolo skutočne samosvietiaceho centrálneho slnka a všetky sú spolu pod jednou všeobecnou nadmieru rozsiahlou ohradou alebo kožou živé čulé, živo pôsobiace. A to je potom práve obalový glóbus, alebo dokonalé, pre seba trvajúce slnečné telo.

[PS 6.18] Čo by sa zaiste stalo s týmto telom, keby mu niekto odňal túto úplne najnutnejšiu, vonkajšiu, éterickú vodnú kožu? S týmto veľkým slnečným telom a nakoniec teda tiež s každou jeho jednotlivou časťou by sa nestalo nič iné, než čo by sa mohlo stať za prvé s okom, keby sa mu odňala vonkajšia rohovka, alebo vajcu škrupina, alebo rastline všetka jej vonkajšia kôra, alebo zvieraciemu telu koža, alebo konečne planéte vonkajšia kôra. To isté by sa tiež stalo, ako bolo povedané, s celým slnečným telom, že by sa sčasti rozplynulo, sčasti do nekonečna rozptýlilo a nakoniec celkom vyhaslo a zaniklo. – Tým sme teda uviedli dôkaz, že taký obalový glóbus musí tu ako dokonalé slnečné teleso nutne byť a musí teda tiež mať vnútorné hnacie pero, srdce, alebo všeobecné centrálne slnko. A naši malicherne kritizujúci prírodovedci, nech teraz ešte učinia pokus, či túto teóriu môžu vyhlásiť za poeticky vydarenú hypotézu.

[PS 6.19] Zostáva nám teda len ešte dokázať svietenie a planúce horenie centrálneho slnka. Ak to budete mať, potom sa budeme môcť celkom pokojne a s veselou tvárou utáboriť na nivách a okolo sopiek nášho Slnka, a dívať sa tu pokojne na všetky tieto jeho nádhery a divy.

[PS 7.1] Čo je príčinou svietenia plameňa, bolo síce už povedané v oznámení „Mucha”. Napriek tomu bude tu však ešte pre lepšie pochopenie a porozumenie tohto javu tento dodatok.

[PS 7.2] Vy viete, že duchovno, uvažované absolútne, nemôže byť bez nejakého vonkajšieho ohraničenia, alebo bez nejakého orgánu, ktorým je ešte len potom schopné sa prejaviť. Čo sa však týka tohto vonkajšieho ohraničenia, nie je toto samo pre seba nič iného než Moja vôľa lásky, ktorá obklopuje duchovno a svojim zľutovaním ho tiež vnútorne riadi, a tým ho uvádza do nejakého poriadku, aby tu potom bolo pre konanie niektorej časti Mojej veľkej vôle a tým tiež pre dosiahnutie nejakého účelu, ktorý tu zodpovedá úmyslu Môjho večného poriadku. Pozrite, tak sa má táto vec!

[PS 7.4] Ak si predstavíte, že priemer tohto hlavného centrálneho slnka tvorí takú dlhú čiaru, že pre jej prebehnutie i samotné svetlo potrebuje viac než trilión rokov, potom zaiste musí byť celý objem takého telesa čo do prirodzenej veľkosti veľmi značný. Ak je však toto teleso pre vaše pojmy už také nesmierne ohromné, či tu nebude tento veľký objem hmoty vykonávať tiež vám nepochopiteľne veľký tlak na stred všemožných vonkajších bodov?

[PS 7.5] Áno, celkom iste; pretože si predstavte len na vašom ničotnom svetovom telese tiaž nejakej hory; potom si ešte len predstavte tiaž svetového telesa samotného; potom si ešte len predstavte celé Slnko, ktoré je najprv miliónkrát väčšie než vaša Zem a má teda tiež miliónkrát väčšiu príťažlivosť než vaša Zem. Pretože keby tomu tak nebolo, nemohlo by priťahovať celé svetové telesá často mnoho tisíc miliónov míľ od neho vzdialené tak, že sa nemôžu vzdialiť z jeho oblasti. Aké však je na nejakom telese priťahovanie, taká je tiež tiaž v pomere ku zmocnenej príťažlivosti takého veľkého svetového telesa.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Náhľad v mobile Impresum