Help

jakob-lorber.cc

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 nájdení 60 - 80 z 774

[PS 7.7] A z čoho sa skladá hmota? Vy viete, že hmota nie je nič iného než zajatie duchovna alebo duchov. Ak však už na zemskom telese nárazom dvoch kameňov do seba vybuchne často niekoľko tvrdo zajatých duchovných potencií a kde vo vnútre Zeme tlak zvonka je príliš mocný, povstávajú tiež ihneď alebo aspoň po nie príliš dlhej dobe také prudké explózie, že ich ohnivým pôsobením bývajú často celé veľké hory a rozsiahle územia otrasené a zničené; a ak pôjdete tomu na koreň nájdete priestor sotva väčší než niekoľko kubických siah, v ktorom duchovné potencie uzavreté v hmote, príliš tlačené roztrhli svoje závory a našli si východ a prinútili potom touto cestou množstvo takých duchov ku spoločnému výbuchu. Ak sa teda stáva niečo takého so Zemou a na Zemi a v Zemi (čo tu bolo hneď už skôr pozorovaním pre vysvetlenie podmienečne ukázané), potom tento pomer v miniatúre na vašej planéte preneste na centrálne slnko. Tu ešte len uvidíte, aké utláčania musia jeho zajatí duchovia neustále znášať a to z dôvodu zľutovania, aby tiež mohli byť ako mocní zajatci opäť mocným tlakom pre budúcnosť prebudení k životu.

[PS 7.11] Teraz si predstavte celé nesmierne hlavné centrálne slnko potiahnuté takými najintenzívnejšími svetelnými plameňmi a posúďte podľa toho, ako asi ďaleko by mohli siahať jeho lúče, ako vychádzka uvoľnených duchov! Tu sa vám zaiste obstojne ujasní, ako môže byť celkom dobre také slnko všeobecným lustrom vo veľkej komnate slnečných svetov jedného obalového glóbusu. Ak ste teraz toto pochopili, potom tiež pochopíte veľmi ľahko, akým spôsobom môže potom tiež každé malé planetárne slnko, ako i každá planéta pre seba vyvinúť vlastné svetlo, pri čom sa potom intenzita jej vlastného svetla riadi vždy veľkosťou jej objemu, a teda tiež jej tiažou.

[PS 7.12] Na telese zemskom sa napríklad môžete celkom ľahko pozerať na plameň sviečky. Prečo? Pretože jej spaľovaním bývajú duchovia v jej knôte a v jej mastnej hmote viazaní len nepatrne roznecovaní a nepatrným stupňom vibrácií veľmi ľahko ničia svoje ich obklopujúce obaly a prechádzajú potom do slobodnejšej činnosti. Do kováčskej vyhne sa už nemôžete tak ľahko dívať, pretože duchovia, ktorí ešte zostali v uhlí, potrebujú už prudší podnet, aby sa prudšími vibráciami uvoľnili zo svojich žalárov. Ešte ťažšie znesiete svetlo plameňov, ktoré vyšľahujú a sršia z nejakej oheň soptiacej hory, pretože tieto plamene vďačia za svoj vznik omnoho mocnejšiemu podnetu, ktorému sú vystavení duchovia vo vnútri Zeme.

[PS 7.13] Preneste toto na Slnko, kde je každý pomer miliónkrát stupňovaný, potom veľmi skoro a veľmi ľahko zistíte, v akom stupni je tiež každé Slnko schopné vyvinúť svojimi sopkami vlastné svetlo. Avšak toto vlastné svetlo Slnka by bolo príliš nepatrné, aby dokonale osvetľovalo a otepľovalo vzdialené planéty. Preto predsa však toto vlastné svetlo Slnka slúži celkom znamenite k tomu, že sa tým povrch slnečného vzduchu udržuje v stále najčistejšom a ako hovorievate v zrkadlovo skvostnom stave, aby tým bol stále dokonale spôsobilým prijímať svetlo hlavného centrálneho slnka a tým tiež svetlo všetkých týmto Slnkom osvetľovaných sĺnk.

[PS 7.15] Pripravte sa však na to, pretože veru, nepríde tu nikto na nejaké detské hry. Pretože všetko, čokoľvek sa vám ukáže na tejto dokonalej planéte, aby ste si prezreli, bude vynikať veľkosťou, vznešenosťou a hlbokou vážnosťou! Avšak nie ešte dnes, ale nabudúce o tom viac!

[PS 8.1] Už častejšie ste pozorovali, že Slnko, väčšinou na svojom rovníku, ukazuje mnohokrát jednu alebo niekoľko sčasti väčších, sčasti menších škvŕn, okolo ktorých sa ozbrojenému oku ukazujú obrúbenia, akoby valy, za ktorými sa však na všetky strany rozširujú svetelné vlny, nazývané mnohými hvezdármi „fakle”. Medzi mnohými svetskými učencami bola už veľmi často nastolená otázka, čo asi sú tieto škvrny? A na túto otázku boli tiež dané mnohé hypotetické (domnelo múdre) odpovede, avšak medzi nimi nebola ešte nikdy žiadna úplne určitá.

[PS 8.2] Vy však tentokrát obdržíte celkom určitú odpoveď. Ale ako to urobíme, aby ste dostali práve o tomto zjave určitú odpoveď? Vy si pravdaže poviete: Najľahším spôsobom, pretože stačí, aby som vám len povedal, ako to je, a vy Mi úplne uveríte. To je zaiste pravda, avšak čo Ja tu hovorím, mohlo by sa predsa tiež raz dostať na oči svetskej učenosti. Uveria títo tiež tak bezprostredne tomu, čo by som vám tu chcel v tejto veci povedať? – Ó, kdežeby, tento druh ľudí nemá vieru; neverí ani tak celkom bezpodmienečne alebo od srdca, že som to Ja, alebo, že vôbec je Boh, ako Ho oznamuje zjavenie, ale nanajvýš tak, ako Ho vynachádza ich vysoko múdry rozum. Preto tiež, ako bolo povedané, by výlučnému rozprávaniu neuverili, ale vyhlásili by to všetko za výplod básnickej fantázie.

[PS 8.4] Keby ste nejakú guľu prevŕtali rovno cez stred, a túto guľu nasadili na hriadeľ a potom ju ponorili do vody a vo vode roztočili koleso tohto hriadeľa, a potom ju takto otáčajúcu vytiahli z vody, čo súdite, na ktorej časti povrchu odvrhne táto guľa najviac vodných kvapiek? Vy Mi odpoviete a poviete: Na tej časti povrchu, ktorá je najďalej od hriadeľa a preto otáčaním okolo hriadeľa vyvinie najväčšiu odstredivú silu.

[PS 8.5] Vezmite opäť dutú sklenenú guľu, ktorá má na oboch stranách otvory, takže možno rovnako celou guľou prestrčiť hriadeľ: uveďte ho do vodorovnej polohy, dajte do gule trochu vody a potom ňou otáčajte, kam sa asi odoberie voda pri otáčaní? Iste opäť tam, kde je najďalej od hriadeľa.

[PS 8.9] V predošlom oznámení ste počuli, čo je hmota (nech akéhokoľvek druhu) a aký je následok toho, ak je nejako príliš tiesnená, strkaná alebo udieraná. Nebýva tiež hmota pri tak nesmiernom nápore na rovník na tom či onom bode rovnako tak nesmierne tiesnená a nútená, ako je nesmierne silný a rýchly pohyb a tým tiež odstredivosť Slnka na rovníku?

[PS 8.10] Pozrite, teraz sú už železá nastražené: nie je potrebné už nič ďalšie, než lišiaka a môžete byť uistení, že neunikne tejto pasci.

[PS 8.11] Počuli ste hneď na začiatku, že pôda slnečnej planéty nie je taká tvrdá a drobivá, ako napríklad pôda vašej Zeme, ale, že je všade akoby pružná a to najmä smerom k rovníku. Ak však predpokladáme, že by tam bola pôda taká drobivá a teda tiež ľahko lámateľná, čo by potom nastalo následkom neobyčajne veľkej odstredivej sily najmä na rovníku Slnka? Nič iné, než že by tým mohli byť hory a a (slnečné) Zeme, kus za kusom s najväčšou prudkosťou odmrštené z povrchu Slnka do nekonečného priestoru. Pretože však slnečná pôda je taká vláčna, nie je to pravdaže možné a aj keby bol pohyb ešte raz taký rýchly, ako je.

[PS 8.13] Pozrite, to je teda príčina potom nasledujúcich čiernych škvŕn. Pretože pri onom násilnom prielome sa roztrhne nielen kôra slnečnej planéty, ale i svetelný obal (koróna) tak, že potom na takom mieste nie je najprv spôsobilý odrážať prijaté svetlo od druhých sĺnk, a rovnako tak ani vysielať vlastné svetlo, ktoré sa na pružnej pôde Slnka neustále vyvíja, ak nie je táto pôda, teraz vám známym spôsobom, roztrhaná a teda pre vývoj vlastného svetla učinená nespôsobilou.

[PS 8.15] Tento val nie je nič iného, než vyvrhnutím pružnej slnečnej pôdy, ktorá výbuchom takej zatvrdliny bola roztrhnutá a potom na všetkých stranách nadhodená v podobe lievikovitej steny, ktorá je hore užšia než dole. Ak chcete mať pre vznik takého valu okolo čiernej škvrny ešte jasnejší príklad, urobte z húževnatej zeme, keď má ešte náležitú poddajnosť, dutú pologuľu, prerazte potom z vnútra von nejakou tupou paličkou dieru, tak uvidíte ihneď na vonkajšej strane týmto prerazením nahodený val. Lenže tento val bude roztrhanejší, pretože taká hlina predsa nemá vo svojich častiach takú rovnomernú súdržnosť ako pôda Slnka.

[PS 8.17] Ďalej sme ešte počuli, že sa nad týmito valmi tvoria akési vlny slnečného svetla alebo pochodne. Tieto vznikajú vlnením atmosférického lesknúceho sa vzduchu Slnka spôsobeným takým prielomom. Pretože jedna vlna sa tým zrkadlí vo svojej susednej vlne, čím sa potom lesk zosilňuje, zatiaľ čo brázdy vĺn sa musia javiť nutne slabo svietiace.

[PS 8.18] Nuž pozrite, doposiaľ som všetko opisoval nielen jasne, ale dokonca hmatateľne. Avšak Ja už vidím vopred niektorých učených lišiakov, ktorí nafukujú tváre a potom s náramne múdrym výzorom sa pýtajú hovoriac: „No dobre, tá vec sa dá počúvať, a na tejto hypotéze je mnoho; avšak autor ešte asi zabudol, že také slnečné škvrny opäť zanikajú a za tým účelom tiež postupne veľmi menia svoju podobu. Ako sa tu teraz autor so svojim nahodeným valom vytiahne zo slučky? Tiež sa mnohokrát práve na tomto vale pozorovali silno ozbrojeným okom neuveriteľne rýchle pohyby. Tento prípad by akiste mohol veľmi značne poškodiť alebo dokonca celkom znivočiť onen tu stene podobný nahromadený násyp nášho autora?!”

[PS 8.19] Ó nie, moji milí lišiaci. To je práve hlavná voda na náš mlyn. Pretože ráčte len trochu uvážiť, že sme už hneď od začiatku a až doposiaľ, a to z toho najlepšieho a dobre preukázaného dôvodu hovorili o pružnej pôde Slnka, ktorá po prielome už nezostane stále ako stena pevná ako pri kráteri sopky na Zemi, ale následkom pružnosti sa pozvoľne opäť sťahuje a ranu takým spôsobom opäť zahojí tak, ako sa rana, ktorá vznikla napríklad na vašom tele vredom, po vyhnisaní opäť zmenší a napokon úplne a celkom sa zahojí, že po nejakej dobe nemožno už objaviť ani stopu, z ktorej časti tela sa prevalil taký hnisajúci vred.

[PS 8.20] Ak teda tento val nie je pevný ako stena, ale len pružný, potom si možno nadmieru ľahko vysvetliť jeho rýchle a rozsiahle pohyby a zmeny práve z rovnakého dôvodu, ako jeho pozvoľné zmiznutie.

[PS 8.21] Nuž, nie je už žiadna námietka? – Pozrite, ešte jeden lišiak číha v pozadí. Tento lišiak meral svojimi matematickými nástrojmi niekoľko takých škvŕn a zistil, že mnohé sú také veľké, že by v ich čiernom priestore malo tridsať Zemí celkom ľahko vedľa seba miesto.

[PS 8.23] Za druhé možno však ešte nadhodiť túto veľmi významnú otázku: Keď Slnko pri takýchto príležitostiach vrhá zo svojho vnútra práve také masy, kam tieto prichádzajú? A nezmenšujú také mocné straty objem Slnka? Pretože u najväčších slnečných škvŕn možno zaiste predpokladať, že kubický obsah takej vyvrhnutej masy je najmenej zaokrúhlene tisíc zemských telies. Ak teraz predpokladáme, že kubický objem Slnka je miliónkrát väčší než Zeme, potom by tisíc takých veľkých, za sebou nasledujúcich škvŕn Slnko nutne úplne strávilo.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Náhľad v mobile Impresum