Help

jakob-lorber.cc

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 nájdení 80 - 100 z 774

[PS 8.24] Pozrite, tento lišiak má ostré zuby a ešte ostrejšie matematické oči! Avšak i tento lišiak uviazne v pasci. Pretože počítať tak dobre, ako dokážu títo lišiaci, dokážem zaiste tiež Ja, ak nie o poznanie lepšie. Nedám síce na veľmi kritickú otázku tohto ostrozubého a bystrého lišiaka ihneď vysvetľujúcu odpoveď, ale pri tejto príležitosti mu predložím na zodpovedanie len niekoľko malých otázok, a ak mi on zodpovie na ne, dám mu i Ja odpoveď na jeho otázku.

[PS 8.25] Koľkokrát je napríklad objem všetkého toho, čo dub počas roku odvrhne, obsiahnutý v dube samotnom a k tomu ešte v priebehu asi 200 rokov? Ak sa však každoročne tento dub zmeria, potom iste zistí, že sa tým tento strom nestal menším a chudším, ale stále hrubším, väčším a vyšším. Ako je to možné? Odpoveď znie: Stálou náhradou zo všetkých zdrojov potravy pre strom. Tak teda hovorím: Vstrč ten istý nos do Slnka a tu tiež zistíš, že sa to stratené dáva celkom dobre nahradzovať. Tak by sme vybavili aj túto námietku!

[PS 8.26] Čo sa tu však ešte týka oných nepatrných vyvýšenín pri veľkých slnečných škvrnách okraja nakopeného valu, nech sa namietajúci pokúsi raz pozrieť prostým okom zo vzdialenosti desiatich míľ na steblo trávy, čo predsa neznamená zďaleka toľko, ako keby chcel ozbrojeným okom takmer zo vzdialenosti 23 miliónov odhaliť vývrh, ktorý v najpresnejšom zmysle presahuje svetelný obal Slnka sotva o desaťtisícinu priemeru Slnka.

[PS 8.27] Ak namietajúci toto dobre uváži, bude mu tiež jasné, že táto vec môže byť celkom dobre taká, ako tu bolo vyložené, i keď tiež so svojimi brúsenými sklami nevidí práve žiadne babylonské veže nad okrajom Slnka. Okrem toho sa však časti valu, ktoré pri takom prielome snáď vyčnievajú nad slnečný svetelný obal, najvnútornejšou intenzitou lúčov práve tohto svetelného obalu viac než bleskurýchlo rozkladajú a iste sa rozplývajú navnivoč, následkom čoho potom namietajúci nemôže už nikdy výborne vidieť nejaké také chýbajúce prečnievanie okrajov.

[PS 9.5] A toto platí aj o ľuďoch. Podľa toho sa môžete na slnečnej planéte stretnúť v najdokonalejšom zmysle, najmä čo sa týka formy, nielen so všetkými druhmi ľudí tejto Zeme, ale i zo všetkých ostatných planét a ich mesiacov. Skutočne, ako všetko ostatné, je tiež človek tvarovo vytvorený až do najvyššieho zdokonalenia a to tak, že by ste sa zaiste nikde na celom zemskom povrchu nestretli s tak krásnou a dokonalou ľudskou podobou. Áno môžete pevne veriť, že muži alebo ženy na Slnku sú telesne tak neobyčajne krásni, že by ste nemohli, bez toho, aby ste pri tom nestratili život, ani tri sekundy sa pozerať na ich krásu. Pretože nehľadiac ku nadmieru veľkej hojnosti nádhery tvaru, je už samotný telesný lesk slnečných ľudí taký silný, že keby nejaký človek zo Slnka stál na nejakej najmenej desať míľ od vás vzdialenej hore, napriek tomu by ste neboli schopní pre samý svetelný lesk na neho pozrieť. Vo väčšej blízkosti by vás jeho lesk takmer okamžite spálil na popol. Tiež žena na Slnku je omnoho oblejšia a mäkšia než muž; avšak lesk jej tela je menší než u muža.

[PS 9.6] Vy sa tu ľahko spýtate: „Dobre ak je tomu tak, ako teda môžu títo slneční ľudia trvať, bez toho aby neboli svojim vlastným svetlom náhle rozložení, keď predsa iste tiež majú viac menej hmotné telo? O to som sa už postaral. Na Zemi nie je pravdaže hmota, ktorá by mohla trvať v silnom slnečnom svetle; avšak hmota Slnka spočíva už opäť na iných zákonoch než hmota nejakej nedokonalej planéty. A tak tiež hmota slnečného človeka sa skladá z veľmi inej látky, než hmota vášho tela, a preto je trvalá i pod najintenzívnejšími lúčmi, pretože sú akoby duchovnejšie a tým tiež i neporovnateľne jednoduchšie než hmota vášho tela. Za takých podmienok môžu teda slneční ľudia celkom dobre žiť a tešiť sa zo svojho života a používať ho k tým najprospešnejším účelom.

[PS 9.11] Majte len trochu strpenia; hneď trochu preberieme tieto nemožnosti! A tak počúvajte! Najprv pôda slnečného telesa má ako od jedného tak i druhého pólu smerom k rovníku veľmi nerovnakú hustotu, a to tak, že pôda Slnka okolo pólov je takmer taká pevná ako pôda vašej Zeme, lenže nie je taká drobivá a lámavá. Táto pôda sa hodí celkom dobre pre zmienených obrov. Ak začne táto pôda mäknúť, potom sa stáva nespôsobilou nosiť tiaž takého obra. A keby tu chcel cestovať ďalej, začal by sa skoro potácať a pri ďalšom pokračovaní v ceste by sa pri každom kroku zaboril do pružnej pôdy až po pás, takmer práve tak, ako keby ste chceli urobiť veľmi veľký vankúš, ktorý by mal od spodku až k vrchu tri siahy v priemere. Ako by sa vám darilo v chôdzi, cez taký vankúš, ktorý by bol naplnený prachovým perím? Nezaborili by ste sa tu doň pri prvom kroku, po čom by následne všetka ďalšia námaha prejsť cezeň bola márnou, i keby tiež nebol dlhší než nanajvýš sto siah? Keby ste však na taký vankúš posadili myš, mohla by už veľmi dobre po ňom behať; ešte ľahšie však mucha. Pozrite, to je teda prekážka pre také cestovanie, následkom ktorej je každá trieda ľudí trvale odkázaná na svoj okruh.

[PS 9.13] Poslušnosť pôdy na Zemi sa riadi podnebnými tepelnými pomermi. Na Slnečnej planéte tomu tak však nie je, hoci tiež tam pri póle je trochu chladnejšie než na rovníku. Poslušnosť pôdy sa tak proste riadi jedine pribúdajúcimi alebo ubúdajúcimi stupňami jej mäkkosti. Aj človek pevnejšej pôdy síce môže alebo mohol by niečo vypestovať na mäkšej pôde. Samotná vyvolaná rastlina bude mať síce formu vôle toho, kto ju vyvolal; ale bude omnoho menšia, slabšia a mäkšia, čím potom tiež pre potrebu žalúdka toho, kto ju vyvolal, rovnako tak málo zodpovedá, ako keby ste napríklad museli sýtiť žalúdok na nejakej hore zriedkavým kamenným machom, pri čom by zaiste nikomu nenarástlo ešte viacej sadla. I keby sa teda človek mohol premiestniť prípadnými umelými prostriedkami z polárnej krajiny Slnka k rovníku, musel by tam bez milosti umrieť hladom.

[PS 9.15] Voda Slnka je omnoho ľahšia než voda na Zemi; preto sa tiež nehodí k plavbe lodí a tiež sa na nej vôbec nedá plávať. To je teda non plus ultra (neprekonateľná, najväčšia) prekážka, ktorú slneční ľudia nemôžu zdolať; preto zostávajú tiež celkom pokojne na svojom mieste a nevedia nič o tom, či sa za takým vodným pásmom vyskytuje ešte nejaká zem. Skôr majú tú mienku, že so začiatkom takého vodného kruhu sa končí ich svet a že potom voda stále trvá na veky vekov.

[PS 9.17] Boli by síce ešte niektoré prekážky; avšak toto postačí, aby ste pochopili, ako tu ľudské druhy rôznych veľkostí môžu žiť na Slnečnej planéte celkom nerušene na jednom a tom istom svetovom telese. Tým sme predbežne povrchne preskúmali miestne pomery ľudí ako i ľudí samotných a môžeme sa teda odobrať opäť k našim najkrajším ľuďom na Slnku, ktorí tam bývajú na rovníku a prezrieť si s nimi prírodnú scénu Slnka, o ktorej sme hovorili hneď na začiatku dnešného oznámenia.

[PS 10.2] Južne a severne od tohto pásu sú však nanajvýš neobvyklé, nepretržité a väčšinou neprekročiteľne vysoké pohoria, ktoré sa tu a tam ťahajú tiež cez šírku rovníka v miernejších, ľahko schodných a prekročiteľných vyvýšeninách. Avšak na južnej alebo severnej hranici rovníkového pásu sú hory nezriedka sto až dvesto nemeckých míľ vysoké a väčšinou také príkre a pri tom akoby vyleštené hladké, že tam, kde začínajú príkre svahy, nie je nikto schopný postúpiť ani o stopu ďalej.

[PS 10.3] I keď však tu a tam zrázne svahy majú ešte taký sklon, že by bolo možné s veľkou námahou a ťažkosťou sa po nich vyšplhať, predsa len majú vysoké hory Slnka tú vlastnosť, že čím vyššie čnejú, tým viac sa tiež stávajú neznesiteľne bielo lesknúcimi. Príčina spočíva v tom, že čím vyššie sú steny takých hôr, tým prudšiemu tlaku slnečného vzduchu sú vystavené následkom otáčania Slnka, čím sa potom ich puzdierka obsahujúce duchovno (z ktorých je vlastne vytvorená všetka ich hmota) dostanú tiež do tým prudšie reagujúceho a rozšíriť sa chcejúceho chvenia, čo je potom, ako už viete, tiež príčinou zvláštneho, vždy ostrejším sa stávajúceho svietenia.

[PS 10.6] Avšak napriek tomu má mnoho tisíc miliónov ľudí, ktorí obývajú iba tento pás, ešte až nadmieru dosť miesta; pretože jediný taký chrbát pahorku so svojimi výbežkami má na Slnku nezriedka omnoho väčšiu plochu než u vás Ázia, Afrika a Európa dohromady. Preto sa tiež netreba vôbec starať o miesto pre slnečných ľudí. Okrem toho nemožno tiež vôbec prirovnať tieto slnečné pahorky ku vašim pozemským pahorkom; pretože sú beztak ešte päť až desať míľ vysoko nad rovinou, čo je desaťnásobná výška vašej najvyššej hory na Zemi. Preto i vyhliadka z takého pahorku je pre vaše pojmy skutočne nevýslovne nádherná; pretože nadmieru rozmanité zoskupenia hraničných hôr, veľkolepé obytné budovy ľudí, ktorí tu obývajú pahorky a veľká striedavá rozmanitosť vegetácie, ďaleko sa lesknúce jazerné zrkadlo, nespočetné rozmanité farby vecí a najmä nadmieru majestátne a veľkolepo založené učebné chrámy činia vyhliadku z takého pahorku tak nesmierne nádhernou, že je skutočne nad všetky vaše pojmové formy pre vás nepochopiteľne vznešená.

[PS 10.7] Nemusíme sa snáď k tomu ešte zmieňovať o vysokých, miernych a krásnych zvieratách na zemi a vo vzduchu, ktoré sú tu vo zvláštnej, rozmanitej kráse, aby sme vám tým trochu viac priblížili pred oči tiež to, čo oživuje túto krajinu.

[PS 10.8] Krátko a dobre, to teraz postačí, aby sme sa na jednom z týchto pahorkov pohodlne utáborili a aby sme tu boli s obyvateľmi Slnka prítomní jednému pre vás iste nesmierne veľkolepému prírodnému javu na Slnku. Aby ste však mohli túto obdivuhodnú scénu tým živšie pozorovať, vmiešame sa pri tejto príležitosti s otvorenými ušami medzi slnečných obyvateľov a vypočujeme si, čo si pri takej príležitosti rozprávajú.

[PS 10.13] B. hovorí: „Bratu, teraz sa to ešte nedá určiť; pretože, ako vieš, ak k nej nepribudnú ešte vedľajšie napuchliny, čoskoro spôsobí nasledujúci výbuch. Avšak hľaď, práve pozorujem tvorenie sa nových, malých opuchlín, dvíhajúcich sa nad vodný povrch! A pozri tamto, za oným skôr pozorovaným kužeľom práve vidím ešte jeden objemnejší kužeľ, ktorý sa s veľkým chvatom dvíha nad skoršie pozorovaným kužeľom, – počuj bratu, tentokrát budeme musieť ísť na výšinu; pretože ak to takto pôjde ďalej, potom nám napuchlina, skôr než dospeje k výbuchu, zdvihne vodu až sem.”

[PS 10.14] Hovorí A.: „Áno, milý bratu, tentokrát by si mohol mať pravdu: pretože napuchlina silne rastie a stále sa ich niekoľko zdvíha z vody a doposiaľ ešte nebadám do červena žeravého vrcholu. Preto počujte všetci, milí bratia a sestry, odoberme sa len teraz čo najrýchlejšie na najbližší, za nami ležiaci vyšší pahorok, na ktorom je zriadený hlavný učebný chrám.”

[PS 10.21] Pozrite, všetci sa zdvíhajú a ponáhľajú tam, kde im onen ochranný duch ukazuje bezpečné miesto. Pozrite, ako sa držia za ruky, a druh ťahá druha aby nezostal pozadu alebo neomdlel! Nuž pozrite, už sú takmer pri cieli a my s nimi; ešte kratučkú chvíľu a miesto bude dosiahnuté.

[PS 10.24] Tretí pristúpi a hovorí: „Bratia, pozrite dolu na naše prvé stanovisko, ako je obmývané najmocnejšími vodnými vlnami a sotva je ešte vidieť chrámovú strechu!”

[PS 10.25] Štvrtý pristúpi a ukazujúc so zdvihnutou rukou nahor hovorí: „Pozrite bratia, pre všemohúceho Boha: tá napuchlina prečnievajúca nad najvyššie hory dostáva už rozžeravené vetvy a ešte tisíce ich vystreľujú za nimi!”

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Náhľad v mobile Impresum