Help

jakob-lorber.cc

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 nájdení 0 - 20 z 233

[PS 1.1] Nebude tu potrebné, ako inokedy pri popise inej hviezdy, bližšie určovať stanovisko tejto svietiacej hviezdy, pretože to ona zaiste činí každý deň až príliš zrejme. Preto si najprv položíme a vyriešime otázku: Čo je Slnko? – Po vyriešení tejto otázky bude možné všetko ľahko usporiadať a iste obdivuhodne jasne vyložiť; a preto si ešte raz kladieme túto otázku a pýtame sa: Čo je Slnko?

[PS 1.3] Vedeli by sme teda, že Slnko nie je len púhym Slnkom, ale že je skôr dokonalou planétou, ktorá tu vzhľadom k svojej veľkosti ako svetového telesa je oblievaná pomerne väčším množstvom svetla, než každá omnoho menšia planéta okolo neho krúžiaca.

[PS 1.13] Práve z tohto dôvodu je potom aj na slnečnej pôde v ríši rastlinstva vpravde nekonečná rozmanitosť. Pretože ani u dvoch najbližších susedov sa nevyskytujú dve rovnorodé rastliny, ale každý vyludzuje na pôde, ktorú obýva, tiež iné rastliny. A tak by tu mohol niekto z vás cestovať mnoho tisíc rokov šírymi lánmi slnečnej pôdy a prichádzal by na stále nové a obdivuhodné nádherné druhy a typy rastlín; a nenašiel by na tejto dlhej ceste ani dva druhy rastlín, ktoré by vyzerali úplne rovnako. – Pozrite, z tohto príkladu si už môžete urobiť malú predbežnú predstavu o tom, prečo je Slnko dokonalou planétou. Niečo podobné sa vyskytuje síce na každom svetovom telese alebo na menších planétach, avšak oproti Slnku len nedokonale.

[PS 1.17] Tak na vašom pozemskom telese zaniklo síce už niekoľko tisíc druhov stromov, rastlín a tráv, ktorých otlačky sa vyskytujú ešte tu a tam medzi kamennými vrstvami. Zaniklo tiež niekoľko druhov pravekých obrovských stromov, a ich drevo sa teraz vyhľadáva už len ako čierne kamenné uhlie, obdobne tiež úplne vymizlo množstvo okrídlených obojživelníkov, ktoré sú teraz ešte známe pod menom: „jaštery”.

[PS 2.3] Ak teraz uvažujete o tejto veci v správnom svetle, potom ste v jednom ohľade deťmi ľudí Slnka; zaiste, čo sa tu opäť týka samotného pravého živého ducha, ktorý prebýva vo vás, tu ste naopak, keď ste už podľa vonkajšku považovaní za deti slnečných ľudí, zase ako ich rodičia. Pretože nesmrteľný duch vo vás je mi bližšie než duch slnečných ľudí, pretože je to duch naspäť sa vracajúci, zatiaľ čo duch slnečných ľudí je akoby vychádzajúci.

[PS 2.11] Pretože však dokonalá Slnečná planéta môže pri mimoriadnej priestorovosti prijať neobyčajne veľké množstvo ľudských bytostí, nesmiete sa tiež vôbec diviť tomu, ak vám poviem, že ľudia na Slnku tvoria dohromady tisíckrát väčší objem než všetci ľudia planét, mesiacov a komét okolo Slnka krúžiacich dokopy; a to síce aj vtedy, keby telesný priestorový objem jedného slnečného človeka nebol o nič väčší, než objem človeka na vašom zemskom telese.

[PS 3.8] Ak len trochu popremýšľate o tom, čo bolo doposiaľ povedané, nebudete už vidieť bezúčelnosť v tom, keď uvidíte padať zo stromov množstvo kvetov a nedozretých plodov. Ak chcete vedieť, prečo a kam učiňte len jediný pohľad na Slnko; to vám ihneď povie, prečo a kam; planéta nepotrebuje vždy hmotne úplne dozrieť, aby sa duchovne vrátila opäť tam, odkiaľ vyšla. Aké sú tu ďalej pomery v našej dokonalej slnečnej planéte, uvidíme čoskoro.

[PS 4.4] Príčina tohto javu je veľmi jednoduchá a je vám bližšie, než by ste sa domnievali. Celkom jednoduchý, dobre vám známy príklad z prírody vám túto vec úplne vysvetlí. Predpokladajme, že by ste stáli pred oknom nejakého domu, takže by sa na okno dopadajúce slnečné lúče odrážali do vášho oka; čo tu vidíte? Nič, než ostrý odlesk Slnka z okna, ktorý je vám neprekonateľnou prekážkou, aby ste objavili, čo je tu za oknom. Bude tá istá prekážka tiež prekážkou pre toho, kto stojí za oknom, aby sa díval z okna, za predpokladu, že sklo je dokonale očistené? Ó, nie, ani v najmenšom! Zatiaľ čo vy, stojíte vonku pred oknom, neuvidíte nič iné, než bielo sa lesknúcu sklenenú tabuľu, zatiaľ čo ten, kto stojí vnútri za oknom, bude môcť celkom pohodlne počítať vaše vlasy.

[PS 4.5] Pozrite, práve tak je tomu so Slnkom, pretože jeho vlastný svetelný lesk nie je nič iného než v prvom rade prijímanie všetkých tých lúčov od miliardy sĺnk, ktoré sa na tomto nesmierne rozsiahlom slnečnom vzdušnom zrkadlovom povrchu tak nekonečne krát každé samo sebou zrkadlí práve tak, ako sa Slnko samo na nejakej inej planéte nespočetnekrát zrkadlí ako na pevných predmetoch Zeme, najmä na vodných hladinách a najviac na súvislom planétu obsahujúcom vzdušnom povrchu.

[PS 4.9] Pretože planéta Jupiter je takmer už štyri tisíckrát väčšia sklenená guľa, než vaša zem, a preto tiež musí nutne prijať obraz vzdialeného Slnka vo väčšom merítku než vaša omnoho menšia Zem; z tohto dôvodu má Jupiter napriek svojej omnoho väčšej vzdialenosti od Slnka predsa len omnoho silnejšie svetlo, než omnoho bližšie stojaca planéta Mars, a tiež i vaša samotná Zem.

[PS 4.10] Vezmime teda do úvahy, že Slnko je viac než miliónkrát väčšie než vaša Zem, potom je samo sebou jasné, že tým všetky i seba vzdialenejšie slnká tohto slnečného vesmíru musia vyvolať na rozsiahlom vzdušnom povrchu tohto Slnka taký značný svetelný obraz, že tu i slnko ďalekých slnečných oblastí, ktoré sa javí na vašej Zemi i ostro vyzbrojenému oku ako hmlistá škvrna, dosahujúca priemeru 1, 2 až 3 palcov a svieti tak silno, že by ste sa nemohli pre silný lesk na jej obraz ani sekundu dívať prostým okom.

[PS 4.11] Teraz si predstavte ešte len obrazy bližšie stojacich sĺnk, ktoré zaberajú v priereze nezriedka plochu sto až tisíc štvorcových míľ; ak reprodukujete tieto nespočetné svetelné obrazy sĺnk na rozsiahlom guľovom slnečnom povrchu, dospejete tým ku takej svetelnej intenzite, že sa pred ňou zachvie celá vaša myseľ.

[PS 5.3] Teraz vidíte, tento obraz je viac než postačujúci pre zodpovedanie na danú otázku; pretože ako je tomu s osvetlovaním v našej dutej guli, tak je tomu tiež vo veľkej skutočnosti. Predstavte si namiesto veľkej zrkadlovej gule známy vám obalový glóbus, ktorý vo svojom pre vaše pojmy nekonečnom ohradení pozostáva z akejsi éterickej vodnej masy. A predstavte si potom uprostred tohto obalového glóbusu pre vaše pojmy skutočne nekonečne veľké centrálne slnko, ktoré je na všetkých svojich nekonečne rozsiahlych plochách obklopené ustavičnými čo najintenzívnejšie svietiacimi ohnivými plameňmi, (ktoré pochádzajú od duchov, ktorí buď práve tu začínajú svoje očisťovanie vychádzajúc alebo ktorí ho vracajúc sa dokonávajú), tak máte potom tiež už všetko, čo je treba pre úplné zodpovedanie na danú otázku. Svetlo tohto veľkého centrálneho slnka preniká až ku skôr uvedeným stenám tohto obalového glóbusu, odkiaľ sa odráža priestormi a slnečnými oblasťami pre vaše pojmy pravdaže nekonečne ďalekými. Avšak čo sa vám zdá byť tak ešte vzdialené a veľké, je pred mojimi očami sotva viac, než keby ste vzali do ruky zrniečko piesku, aby ste sa s ním pohrali.

[PS 5.4] Pretože bola vyložená spôsobilosť všetkých sĺnk, že totiž následkom svojho rozsiahleho vzdušného povrchu sú celkom dobre schopné prijať svetelný, tohto povrchu sa dotýkajúci obraz iného Slnka, a potom ho opäť vrátiť, ako zrkadlo prijíma a opäť vracia svetlo, potom teda pochopíte silné svietenie Slnka a to tým skôr, keď viete, že sa v takom obalovom glóbuse nachádza všeobecný, pre vaše pojmy nekonečne veľký, samosvietiaci slnečný luster, ktorého svetlo preniká navonok a ku stenám obalového glóbusu a ktorý týmto spôsobom každé slnko napoly osvetľuje; ak sa však svetlo odráža od vonkajších stien, potom tiež osvetľuje rovnako dokonale stranu protiľahlú; a keď potom sú takýmto spôsobom všetky slnká jedného obalového glóbusu náležite osvetlené, osvetľujú sa potom tiež ešte nespočetnekrát navzájom.

[PS 6.16] Ešte viac to platí o najbližšom centrálnom slnku, okolo ktorého sa, so svojimi planétami pohybuje častokrát i mnoho miliónov menších sĺnk, a ktoré teda predstavujú už omnoho veľkolepejšie a rozmanitejšie pôsobenie organizmu, než je organizmus jedného menšieho slnka s jeho planétami. Pozrite, tiež všetky tieto milióny sĺnk majú pre seba svoju éterickú ohradu a z tohto dôvodu možno vidieť takéto slnečné oblasti medzi sebou veľmi vzdialené ako dosť ostro ohraničené hmloviny, čo by nebolo možné, keby taká slnečná oblasť nebola istým spôsobom obložená éterickou kožou; niečo podobné je tiež v ľudskom alebo zvieracom tele, kde každý jednotlivý nerv je obklopený vlastnou pokožkou, bez ktorej by nemohol trvať ani živo pôsobiť.

[PS 6.17] Vy viete, že také jednotlivé slnečné oblasti majú opäť centrálne teleso, okolo ktorého sa pohybujú a silou tohto centrálneho telesa živo pôsobia. Takéto slnečné oblasti majú teda tiež opäť v širšom zmysle rozsiahlejší vonkajší obal, alebo uzavretú éterickú kožu. Také telo slnečnej oblasti, to jest kde niekoľko, ba veľmi mnoho takých slnečných oblastí okolo jedného ešte väčšieho centrálneho telesa tvorí určitý slnečný vesmír, obopína opäť ešte väčšia éterická koža. A konečne takéto veľké telá slnečných vesmírov sa vo veľkom počte otáčajú okolo spoločného centrálneho bodu, totiž okolo skutočne samosvietiaceho centrálneho slnka a všetky sú spolu pod jednou všeobecnou nadmieru rozsiahlou ohradou alebo kožou živé čulé, živo pôsobiace. A to je potom práve obalový glóbus, alebo dokonalé, pre seba trvajúce slnečné telo.

[PS 7.7] A z čoho sa skladá hmota? Vy viete, že hmota nie je nič iného než zajatie duchovna alebo duchov. Ak však už na zemskom telese nárazom dvoch kameňov do seba vybuchne často niekoľko tvrdo zajatých duchovných potencií a kde vo vnútre Zeme tlak zvonka je príliš mocný, povstávajú tiež ihneď alebo aspoň po nie príliš dlhej dobe také prudké explózie, že ich ohnivým pôsobením bývajú často celé veľké hory a rozsiahle územia otrasené a zničené; a ak pôjdete tomu na koreň nájdete priestor sotva väčší než niekoľko kubických siah, v ktorom duchovné potencie uzavreté v hmote, príliš tlačené roztrhli svoje závory a našli si východ a prinútili potom touto cestou množstvo takých duchov ku spoločnému výbuchu. Ak sa teda stáva niečo takého so Zemou a na Zemi a v Zemi (čo tu bolo hneď už skôr pozorovaním pre vysvetlenie podmienečne ukázané), potom tento pomer v miniatúre na vašej planéte preneste na centrálne slnko. Tu ešte len uvidíte, aké utláčania musia jeho zajatí duchovia neustále znášať a to z dôvodu zľutovania, aby tiež mohli byť ako mocní zajatci opäť mocným tlakom pre budúcnosť prebudení k životu.

[PS 7.12] Na telese zemskom sa napríklad môžete celkom ľahko pozerať na plameň sviečky. Prečo? Pretože jej spaľovaním bývajú duchovia v jej knôte a v jej mastnej hmote viazaní len nepatrne roznecovaní a nepatrným stupňom vibrácií veľmi ľahko ničia svoje ich obklopujúce obaly a prechádzajú potom do slobodnejšej činnosti. Do kováčskej vyhne sa už nemôžete tak ľahko dívať, pretože duchovia, ktorí ešte zostali v uhlí, potrebujú už prudší podnet, aby sa prudšími vibráciami uvoľnili zo svojich žalárov. Ešte ťažšie znesiete svetlo plameňov, ktoré vyšľahujú a sršia z nejakej oheň soptiacej hory, pretože tieto plamene vďačia za svoj vznik omnoho mocnejšiemu podnetu, ktorému sú vystavení duchovia vo vnútri Zeme.

[PS 8.1] Už častejšie ste pozorovali, že Slnko, väčšinou na svojom rovníku, ukazuje mnohokrát jednu alebo niekoľko sčasti väčších, sčasti menších škvŕn, okolo ktorých sa ozbrojenému oku ukazujú obrúbenia, akoby valy, za ktorými sa však na všetky strany roirujú svetelné vlny, nazývané mnohými hvezdármi „fakle”. Medzi mnohými svetskými učencami bola už veľmi často nastolená otázka, čo asi sú tieto škvrny? A na túto otázku boli tiež dané mnohé hypotetické (domnelo múdre) odpovede, avšak medzi nimi nebola ešte nikdy žiadna úplne určitá.

[PS 8.15] Tento val nie je nič iného, než vyvrhnutím pružnej slnečnej pôdy, ktorá výbuchom takej zatvrdliny bola roztrhnutá a potom na všetkých stranách nadhodená v podobe lievikovitej steny, ktorá je hore užšia než dole. Ak chcete mať pre vznik takého valu okolo čiernej škvrny ešte jasnejší príklad, urobte z húževnatej zeme, keď má ešte náležitú poddajnosť, dutú pologuľu, prerazte potom z vnútra von nejakou tupou paličkou dieru, tak uvidíte ihneď na vonkajšej strane týmto prerazením nahodený val. Lenže tento val bude roztrhanejší, pretože taká hlina predsa nemá vo svojich častiach takú rovnomernú súdržnosť ako pôda Slnka.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Náhľad v mobile Impresum