Help

jakob-lorber.cc

6 7 8 9 10 11 12 nájdení 180 - 200 z 233

[PS 53.14] Tak by sme teda spoznali potrebné zložky tejto planéty. Niektorí hvezdári by tu síce mohli namietnuť hovoriac: Keby v našej slnečnej oblasti bola ešte nejaká planéta, tak by sme ju iste už dávno objavili, lebo objavujeme dokonca omnoho menšie kométy, i keď sú prostému oku celkom neviditeľné. – Ja tu však hovorím: Táto neodhaliteľnosť spočíva v tom, že táto planéta má taký malý pohyb, že pre veľkú vzdialenosť a potom ešte viac pre príliš krátku dobu pozorovania nemôže byť dobre pozorovaná žiadnym astronomickým prístrojom. Tak sa ešte vždy stáva, že táto hviezda sa považuje za stálicu a to síce pre celkom nepatrnú veľkosť a týmto spôsobom nemôže byť ešte spoznaná ako planéta. Rovnaký prípad bol aj s omnoho bližšie stojacou planétou Urán, ktorá bola rovnako počas niekoľkých tisícročí považovaná slabými prístrojmi iba mimochodom za sotva povšimnutiahodnú stálicu. A tak by malo byť učencom tiež jasné, že napriek ich ostrým pozorovaniam sa ešte vždy môže byť planéta, ktorú pre nedostatočnosť svojich prístrojov a pozorovaní nemohli ešte ako takú spoznať a bližšie určiť. (Táto planéta bola objavená až 23. septembra 1846, teda takmer štyri roky po tomto oznámení, kedy bola táto planéta hľadaná parížskym astronómom Le Verrierom v Berlíne obzvlášť silným prístrojom berlínskej hvezdárne, v rovnaký večer objavená a nazvaná Neptúnom. – pozn.prekl.)

[PS 54.4] Aj samotné Slnko vidia obyvatelia tejto planéty v zelenkavo bielom svetle. Dôvod toho spočíva v rozsiahlom atmosférickom ovzduší, ako i v jeho jedinečnej čistote. Preto sa tiež vzdialené časti zeme nezdajú byť také modré, ako u vás, ale zelené. Príčina spočíva rovnako vo svetle a väčšinou, ako už bolo povedané, v atmosférickom vzduchu. Zato sú však listy stromov, krov, rastlín ako i tráva modré; je tomu teda práve naopak, než tomu býva na vašej Zemi. Aj na Saturne sme už síce videli prevládajúcu modrú farbu; avšak tam ani zďaleka nie je taká silná a živá, ako tu.

[PS 54.5] Tu sa niektorí možno spýtate: Ako je to možné? – Toto je celkom ľahko možné a môžu to veľmi ľahko pochopiť tí, ktorí majú hlbšie znalosti o rozklade svetelných farieb. Zelená farba je najintenzívnejšia a preto aj najsilnejšia, kvôli čomu tiež preniká na zemských telesách bližších Slnku takmer celé rastlinstvo a v listoch a mladších haluziach z neho opäť vyžaruje. Všetky ostatné farby sú teda tiež menej intenzívne a preto môžu prenikať len jemnejšími predmetmi. Modrá farba je však najmenej intenzívna, preto sa z nej tiež najmenej spotrebuje a vzduch ňou môže byť neustále naplnený; z tohto dôvodu sa tiež javia na vašom pozemskom telese vzdialené predmety vždy modro sfarbené.

[PS 54.6] Ale na našej planéte Miron je tomu pre jej veľkú vzdialenosť, ako i pre jej veľké bohatstvo vzduchu, celkom naopak. Zelená farba svetla pri tejto veľkej vzdialenosti svietiaceho telesa, ktorým je tu Slnko, stratila nutne na svojej intenzite; lebo môžete predpokladať, že na celú planétu Miron nedopadne ani toľko slnečných lúčov, ako na samotnú Afriku vašej Zeme. Ak teda dopadnú tieto nemnohé slnečné lúče na rozsiahly povrch vzdušnej oblasti Mironu, pohlcujú sa ňou ihneď ako pre ňu nanajvýš blahodárne. Iba modrý lúč, ako omnoho menej oživujúci, býva cez čistý vzduch prepúšťaný a dopadá na rastlinstvo, kvôli čomu sa potom, ako už bolo poznamenané, javia aj rastliny, s výnimkou kvetov, väčšinou v najkrajšom modrom zafarbení. Avšak ďalšie podrobné matematické vysvetlenia nie sú pre náš účel potrebné; aj v tejto kratučkej zmienke je pre každého mysliaceho ducha už beztak povedané nesmierne mnoho. Preto sa rovno obrátime k vlastnému vegetatívnemu svetu tejto planéty.

[PS 54.8] Tak napríklad ovocný strom rastie až do určitej veľkosti a výšky asi sto siah v najväčšej bujnosti a to až do veku asi dvadsať až tridsať Mironových rokov, pričom sa nesmie zabudnúť, že jeden mironský rok trvá takmer trinásť vašich mesiacov a že to nie je rok slnečný, ale mesačný. Ak dosiahol taký strom svoju najväčšiu dokonalosť, potom sa s takým stromom deje odo dňa ku dňu náhla premena. Buď náhle zmizne z existencie a na jeho mieste objaví bádateľ množstvo celkom nového hmyzu; alebo zhodí svoje vetvy, ktoré sa od neho oddelia približne ako lístie na jeseň u vašich stromov a kmeň potom vyženie celkom iné vetvy a prináša časom aj celkom iné plody. – Ak sa strom premení na hmyz, potom tento žije po určitú dobu, ale len na mieste, kde stál strom; potom však odumiera a z ich ľahko sa rozkladajúcej stuchliny sa v krátkom čase vyvinie nová sorta rastlín, ktorá však nemá s predošlým stromom vôbec žiadne príbuzenstvo. Nesmiete sa tiež domnievať, že sa pri takej premene objaví vždy rovnaký hmyz. To tam závisí skôr od rôznych postavení mesiacov; preto sa môže taký zahynutý strom v rôznych dobách a na rôznych miestach premeniť buď na rôzne druhy hmyzu, z ktorých potom opäť zase môžu vzniknúť rôzne nové rastliny, alebo strom môže po zhodení konárov podľa práve týchto okolností prejsť na rôzne iné sorty stromov, ktoré sú buď celkom nové, alebo niekde už trvajú.

[PS 54.11] Z toho dôvodu sa obyvatelia tejto planéty nespoliehajú tiež vôbec na prírodnú vedu, najmä čo sa týka sveta rastlinného a nižšieho sveta zvieracieho. Za to však činia svoje pozorovania tam, kde príroda začína byť konzistentná (tvarovo stála).

[PS 55.3] Aby sme mohli túto otázku úplne zodpovedať, bude potrebné oboznámiť sa trochu bližšie so samotným stromom, čím sa potom zmienená otázka zodpovie sama sebou. Tento strom rastie zo zeme približne tak, ako u vás korálové ostrovy z morského dna. Nemá vlastné drevo, ktoré by bolo jeho bytostnou súčasťou, ale kmeň a korene s vetvami sa skladajú z minerálnej substancie, približne z rovnakej, ako sú u vás mušle. Preto je teda aj bez kôry a celkom lesklý a hladký, hrajúci bielomodrastou kovovou farbou. Vetvy sú však celé úplne biele. Kmeň tohto stromu, najmä pri vysokom veku, je nezriedka okolo tristo až štyristo siah vysoký a pri zemi má obvod asi dvadsať až tridsať siah. Ako málo vetiev má takýto strom v pomere ku svojej veľkosti, môžete spoznať z toho, že ani najväčší strom ich nemá viac než dvadsať; a žiadna vetva nesiaha od kmeňa ďalej než päť siah.

[PS 55.5] Každá taká vetva vybieha do množstva malých rúrok, ktorými neprestajne preniká sladká šťava, ktorá pritom vytvára kvapky a potom trochu lepkavá kvapká na zem. Táto šťava za prvé vytvára celý strom a všetky jeho súčasti; čo je z nej spôsobilé pre tvorbu stromu, to strom aj prijíma; iba to, čo je pre strom nepoužiteľné, sa vylučuje ako sladké a lepkavé kvapky. Ak je táto šťava vystavená na nejakú dobu na vzduchu, stáva sa nakoniec sladkou múkou, podobnou rose manny. Túto múku potom obyvatelia tejto planéty zbierajú, miešajú s mliekom domácich kôz a potom požívajú ako im obzvlášť chutiaci pokrm.

[PS 56.2] Vy sa tu spýtate: Sú tieto stromy skutočne rastlinného pôvodu? – Nie, takéto nie sú, ale sú, ako zvyknete hovorievať vo vašej umeleckej reči, čiste len elektroplastické. Ak sa totiž v zmienenej krajine vyvinie, buď veľkými minerálnymi prameňmi, alebo oheň chrliacimi horami nadmerne veľké množstvo elektriny, o ktorej hojnosti nemôžete mať na Zemi ani poňatie, vtedy sťahuje elektrina vo vzduchu tkvejúca jej príbuzné, minerálne atomické časti z pôdy a zo vzduchu dokopy; a touto činnosťou vznikajú skoro viditeľné guľôčky a tiež háčiky, ktoré sa navzájom spájajú a potom padajú na onú časť pôdy, ku ktorej sú najviac priťahované. Touto elektrickou činnosťou vznikajú nad zemou celé kmene, vybavené s rozlične vyformovanými, hrčovitými vetvami. Tieto vetvy potom do seba nasávajú ešte viacej elektriny a vydávajú zakrátko zo seba opäť blesky sprevádzané s treskotom.

[PS 56.6] A tak by sme teda boli aj s týmto pozoruhodným stromom hotoví a ešte len teraz sa zmienime o jednej rastline. Táto rastlina sa tam nazýva mechúrový strom. Tento strom rastie obyčajne vo veľkom tvare na brehoch jazier, ktoré, ako už viete, nemajú práve príliš veľkú rozlohu. Podoba tohto stromu je nasledovná: Na kmeni vysokom asi tridsať siah a majúcom v priemere asi tri siahy, s dosť hladkou kôrou, nachádzajú sa približne tri, mierne nahor smerujúce, ale inak priamo natiahnuté rady vetiev; a na najvyššom mieste kmeňa vybieha na všetky strany množstvo takýchto priamych vetiev. Na konci každej vetvy je utvorený akoby lievik, cez ktorý sa tiahne malý rúrkovitý otvor cez celú vetvu, ako i cez celý strom. Tento strom je rovnako skôr určitým druhom huby, než vlastným stromom, pretože nemá v zemi žiadne korene, ale len tupý kužeľovitý kmeň.

[PS 57.1] Čo sa týka ríše zvierat, bolo tu už čiastočne zmienené, že podlieha až do určitého stupňa neustálej premene tvarov a síce striedavo od rastlín ku zvieratám a od zvierat k rastlinám. Preto nezačneme s našimi úvahami pri tomto nižšom stupni zvierat, ktorý tak veľmi podlieha premene tvaru, ale obrátime sa ihneď k onej triede zvierat, ktorá na tomto pozemskom telese zaberá už trvalé postavenie.

[PS 57.6] Na žiadnej planéte sa nevyskytujú také protichodné zvieracie polarity, ktoré sa z tohto dôvodu stretávajú vždy nepriateľsky, ako je tomu na Mirone. A tak sa tu teda tiež stáva, že náš veľký parník má mnoho zvieracích nepriateľov, usilujúcich sa o jeho život. Ale všetky tomuto zvieraťu nepriateľské ďalšie zvieratá veľmi zle pochodia v boji s ním; lebo hoci je toto zviera veľké, je predsa len mimoriadne vrtké a najmä jeho dva choboty sú rýchle ako šíp. Ak sa teda k nemu približujú nepriatelia a toto zviera to spozoruje, tak sa postaví tak, ako by ich ani nepozorovalo a necháva tým prísť nepriateľov až celkom ku svojmu telu; potom však náhle vyrazí svojimi chobotmi na nepriateľov, hádže ich do svojho širokého parného lievika, ktorý je veľmi pevný a ihneď na nich vypúšťa svoju horúcu paru. Ak uvidia také predstavenie ešte niekoľkí ďalší, rovnako sa približujúci nepriatelia, tí sa zvyčajne obrátia a už sa viac nechystajú napadnúť tohto nepriateľa, ale ustúpia, ako hovorievate, celkom skromne a ušetria si svoju nepriateľskú zlosť pre lepšiu príležitosť, pri ktorej sa však tomu či onomu nedarí ani o vlas lepšie, než sme práve počuli. Len voči ľuďom, ku ktorým má toto zviera mimoriadnu úctu, sa nikdy neprejavuje týmto spôsobom, ale odoženie ich, keď ho príliš dráždia, so svojimi mávajúcimi chobotmi; pri tejto príležitosti necháva však vystúpiť zo svojho lievika také množstvo pár, že tým bývajú ľudia zahalení do celkom hustého mraku a potom nemôžu ľahko spoznať, ktorou cestou sa ono zviera pobralo preč. Ľudia však, keď sa ešte nachádzajú v tomto, nie práve príliš príjemne voňajúcom mraku pary, chovajú sa rovnako tak dlho pokojne, dokým sa mrak opäť nerozptýlil a keď sa tak stalo, vracajú sa obyčajne naprázdno naspäť domov.

[PS 57.16] Prečo sa však nazýva „veterník”? Keď sa toto zviera, kvôli svojej, pre obyvateľov tejto planéty veľmi smiešnej podobe, nadmieru šteklí a dráždi, potom sa nafúkne, stočí svoj jazyk do rúry a potom z nej vyfúkne tak mocne, že ak si človek, ktorý má na tejto planéte pozoruhodnú veľkosť, nedá pozor, tak ho to s ľahkou námahou zvalí. Toto zviera však rado používa svoj vietor najmä tam, kde pred sebou zazrie množstvo uvoľnených a zároveň špinavých predmetov. Tieto predmety potom odfúkne na tých, ktorí ho šteklia a ubližujú mu; a tu sa potom nezriedka stáva, že niektorí ľudia, príliš svojvoľní štekliči tohto zvieraťa, bývajú veľmi zle obslúžení. Ale práve tento zjav vytvára potom ešte len takzvanú hlavnú zábavu týchto obyvateľov a síce nie tak veľmi kvôli samotnej skutočnosti, ale najmä pre veľmi smiešnu postavu, ktorú pri podobných výkonoch toto zviera zaujíma.

[PS 58.3] Ale čo je vlastne na tomto zvierati zvláštneho? Zvláštne je na tomto zvierati to, že si môže hľadať potravu v troch elementárnych ríšach, totiž na vode, na zemi a vo vzduchu. – Tu niektorí povedia: To nepovažujeme za také zvláštne! Takto žijú u nás všetky štvornohé zvieratá, lebo aj ony žijú z vody, zo zeme a zo vzduchu. – Ale tu sa má vec inak. Táto koza môže ísť do vody a tu, rovnako ako husi u vás, dokola plávať a hojne požívať tu sa vyskytujúce byliny. Toto by nebolo ešte také veľmi pozoruhodné, lebo aj na Zemi jestvujú štvornohé zvieratá, ktoré sú veľmi dobrými plavcami a ktorým tiež celkom dobre chutí vodná vegetácia. – Toto zviera sa však môže aj voľne vzniesť do vzduchu a chytá tu, pohybujúc sa usilovne na všetky strany, listy nesené vetrom, ako aj ešte iné, náhle sa vynárajúce vzdušné vegetácie a požíva ich. Lebo tu treba ešte poznamenať, že vzduch tejto planéty je preplnený všelijakými vzácnymi meteorickými (zo svetového priestoru pochádzajúcimi) javmi a neuplynie takmer deň, aby celé mraky cudzorodých rastlín, semien, cudzorodých zvierat a podobných viacej nenapĺňali na krátky čas vzduch. Tieto meteorické zjavy však padajú zriedkavo na pôdu, ale plávajú celkom pohodlne ďalej vo vzduchu, čo je tu tým ľahšie, že vzduch tejto planéty je omnoho intenzívnejší (hustejší) a ťažší, než vzduch vášho pozemského telesa.

[PS 59.10] Druhá obdivuhodná a pamätihodná vlastnosť tohto zvieraťa spočíva v tom, ako čelí svojim nepriateľom, ktorých je tiež veľký počet. Ako sa teda bráni proti svojim nepriateľom? – Najprv toto zviera presne pozoruje, kde naň číha nejaký nepriateľ. V takom prípade vystrčí svoj ostnatý jazyk z papule a pustí sa priamo do svojho nepriateľa. Tým, že vystrčilo jazyk, naplnilo sa toto zviera následkom svojej vnútornej organizácie nesmiernym množstvom pozitívnej elektriny. Ak toto zviera pozoruje, že je úplne nabité, potom vtiahne jazyk späť do tlamy, zavrie tlamu, obráti svoj guľovitý roh proti nepriateľovi a vypustí ihneď plný elektrický náboj z tohto svojho guľovitého rohu na nepriateľa, ktorý pri tejto príležitosti, ak už nie je celkom usmrtený, býva predsa len prudkou elektrickou ranou taký skrúšený, že iste okamžite opustí svoje miesto postriežky a už sa tak ľahko neodváži k druhému pokusu priblížiť sa nepriateľsky k tomuto zvieraťu. To by teda bola druhá, zaiste pamätihodná vlastnosť tohto zvieraťa.

[PS 60.3] Tiež sa tu vyskytujú ešte i ďalšie zvieratá; ale ako už bolo povedané, s rozličnými obmenami, ktoré všetky tu oznamovať by si vyžadovalo vzhľadom na účel tohto oznámenia príliš mnoho času. Lebo na tejto planéte je iba vyše stotisíc druhov štvornohých zvierat, ktoré nepodliehajú metamorfóze (premene tvaru). Predstavte si ešte len množstvo oných zvierat, ktoré sa tam nazývajú prechodnými zvieratami; napokon rovnako tak početnú ríšu dvojnožcov. Z toho vám bude dobre jasné, koľko času by si to vyžadovalo, keby sa mal každý druh týchto zvierat názorne popísať. Preto nech postačí tento všeobecný prehľad pre celú zvieraciu ríšu a zároveň uistenie, že takmer na žiadnej planéte nie je taká rozmanitosť zvierat, ako na tejto planéte, – bez toho, aby to bolo človeku na ujmu v akejkoľvek sfére jeho bytia a pôsobnosti. Lebo miest, ktoré môžu tieto generácie zvierat samy zaujímať, je mnoho a to veľmi rozsiahlych. K tomu slúžia najmä ony záhorské (na druhej strane veľkého pohoria sa prestierajúce), pobrežné oblasti morí, v ktorých sa to doslova hemží zvieratami každého druhu, ktoré len zriedkavo a mnohé vôbec nikdy neprejdú cez obe veľké horské pásma, aby si zriadili svoj príbytok v kraji, kde bývajú ľudia; a aj keď občas niektoré zvieratá prejdú cez tieto pohoria, potom bývajú ako cudzinci tiež veľmi skoro prinútené tuzemskými zvieratami na ústup.

[PS 61.3] Ako vyzerá muž? Muž má dosť vážny, ale vôbec nie odpudzujúci vzhľad. Rozmery jeho údov sú úplne mužské, podľa spôsobu dokonalého muža u vás. Jeho hlava je vybavená dlhými, väčšinou kučeravými lákavými vlasmi tmavozelenej farby. Farba mužovej kože je biela, len tu a tam trochu prechádza do svetlozelenej. Pery sú síce červené, menia však aj farbu trochu do zelena. Takisto aj oči nie sú nikdy modré alebo šedé, ale hrajú v zelenej farbe. Hojné fúzy na brade sú rovnako zelené; sú len trochu bledšie, než vlasy na hlave. Aj nechty na prstoch vyzerajú ako veľmi silné zelené sklo. Zatiaľ čo prsty sú zvyčajne úplne biele, ak sú udržiavané v čistote, ako to mimochodom väčšinou býva na tejto planéte. Zuby v ústach sú také modrasté, ako u vás perleť a hrajú celkom jemne rôznym sfarbením. Hlas muža znie veľmi ľúbozvučne, ale zvyčajne je veľmi hlboký, takže sa zvyčajný tón reči smie neustále pohybovať v najhlbšej oblasti vašich kontra tónov a to pre vaše uši v takej zvučnej sile, že by ste ho vo vzdialenosti dvoch až troch míľ mohli ešte celkom dobre počuť ako hrmenie. Hoci však aj žena rozpráva značne hlboko, predsa len jej hlas je príjemnejší a istým spôsobom ohybnejší, než hlas muža. Preto je najmä pre mužské pohlavie tejto planéty nesmierne príťažlivý, o to viac, že táto planéta je určitým spôsobom vlastnou domovinou hudobného umenia. Toto umenie sa tu totiž pestuje nielen za pomoci rozmanitých a ohybných ľudských hlasov, medzi ktorými sa pravdaže najviac vyznačujú ženské hlasy, ale aj pomocou rozmanitých hudobných nástrojov, ktoré ešte len na pravom mieste bližšie spoznáme.

[PS 61.4] Tak by sme teda videli, ako vyzerá muž a to v nahom stave; a tak si teda všimnime aj neoblečenú ženu. Možno by sa tu ten či onen spýtal, prečo teda nepribrať k popisu postavy zároveň aj odev? Dôvod spočíva v tomto: Pretože tu je odev takmer taký rozmanitý, ako u vás, nemožno tu podobne ako na nejakej inej planéte stanoviť jeho pevnú formu. Lebo aj tu nosia muži, podľa rôznej zeme a ich mravov, rôzne kabáty, plášte, nohavice, topánky a klobúky, – a rovnako tak aj žena. Ak chcete teda mať pred sebou oblečeného človeka mužského alebo ženského pohlavia, tak si ho musíte už sami obliecť, čo vám asi nebude práve príliš ťažké. Treba len, aby ste pre tento účel preniesli lepšie európske a ázijské národné kroje, pravdaže v správne zväčšenom merítku, na obyvateľov tejto planéty a tak ich už potom máte pred sebou aj oblečených! A pretože toto vieme, môžeme sa primerane bez rozpakov priblížiť k nahej žene a podľa jej spôsobu si ju obzrieť.

[PS 61.8] Teraz ešte môžete ženu podľa vašej ľúbosti obliecť a potom si už môžete učiniť predstavu o tom, ako tu taká dobre vyformovaná žienka vyzerá. Nesmiete však z nej učiniť azda nejakú parížsku fiflenu, ale ako už bolo povedané, musíte ju obliecť podľa hocakého národného kroja dedinčanov.

[PS 61.11] Dom nemá nikdy viac než tri izby, jednu pre obývanie mužského a jednu pre obývanie ženského pohlavia a jednu, ktorá je zvyčajne stredná, pre všeobecný vzájomný styk. A aké veľké sú potom také izby? V pomere k ľuďom tejto planéty nepríliš veľké a nepríliš malé; každá je však taká veľká, aby mohla ľahko obsiahnuť spoločnosť sto ľudí.

6 7 8 9 10 11 12 Náhľad v mobile Impresum